Brusel 2. septembra (TASR) - Hrozba teroristických útokov v Belgicku je v súčasnosti nízka, spravodajské služby však pozorne sledujú okolo 700 prívržencov extrémistických hnutí spojených s radikálnym islamom a vnímajú aj rastúci fenomén krajne pravicových hnutí v Európe. Uviedla to v stredu belgická televízna stanica RTBF.

Televízia sa v súvislosti s parížskym súdnym procesom s komplicmi útočníkov na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo obrátila na riaditeľa Koordinačného orgánu pre analýzu hrozieb (OCAM) Paula Van Tigchelta. Pýtala sa ho, aká je hrozba nových teroristických útokov v Európe a v Belgicku po piatich rokoch od napadnutia redakcie Charlie Hebdo.

Van Tigchelt pripomenul, že stupeň bezpečnostnej hrozby na území Belgicka bol 22. januára 2018 znížený na dva (málo pravdepodobná hrozba) zo štyroch (vysoká hrozba) a na niektorých "citlivých miestach" stále platí tretí bezpečnostný stupeň. Zároveň však upozornil, že úrady "nikdy nemôžu predpovedať budúcnosť" a najlepším riešením je spolupráca a výmena informácií rôznych bezpečnostných a policajných zložiek.

Šéf OCAM uviedol, že aj napriek tomu, že džihádistická sieť bola po vojenskej porážke Islamského štátu čiastočne rozložená, neznamená to, že tento druh teroristickej hrozby zmizol, čo platí aj pre Belgicko. "Môžeme povedať, že Islamský štát už nie je schopný vysielať komandá do západnej Európy, aby tu uskutočňovali útoky, ale džihádistická ideológia nie je mŕtva," upozornil. A dodal, že v iných častiach sveta džihádistické skupiny rastú, napríklad v Afrike v oblasti Sahelu, a znepokojujúca je aj situácia v Afganistane.

Domáce spravodajské služby podľa Vana Tigchelta evidujú celkovo 420 belgických teroristov, ktorí odišli bojovať do Sýrie a Iraku. Tretina z nich sa už vrátila do Belgicka, tretina z nich je pravdepodobne mŕtva, čo znamená, že okolo 150 belgických aktívnych džihádistov je v cudzine - bez započítania ich detí, ktoré sa za hranicami narodili, o čom belgické úrady nemajú záznamy.

Celkovo však belgické úrady majú k dispozícii zoznam okolo 700 mien zradikalizovaných ľudí žijúcich v Belgicku, ktorí sú pod prísnym dohľadom. Ide o akúsi spoločnú databázu mien, ktorá uľahčuje spoluprácu polície a tajných služieb, opísal situáciu Van Tigchelt. Na tomto zozname sú okrem zahraničných teroristických bojovníkov aj mená osôb, ktoré môžu byť nebezpečné pre spoločnosť. Ide o podporovateľov radikálneho islamu, ktorí sú ovplyvniteľní extrémistickou ideológiou.

"Pre bezpečnostné služby je veľmi ťažké ich včas odhaliť. Aby sme dosiahli úspech v boji proti radikalizácii, potrebujeme spoluprácu nielen medzi bezpečnostnými službami, ale aj s občianskou spoločnosťou, čiže so sociálno-preventívnym sektorom," opísal situáciu šéf OCAM.

Rastúcou hrozbou pre spoločnosť sú podľa neho aj osoby patriace k extrémnym pravicovým hnutiam. "Je to fenomén, ktorý je na vzostupe. Vidíme, že existujú pravicové extrémistické skupiny, ktoré sa snažia vytvoriť atmosféru strachu," upozornil. Podľa jeho slov tieto skupiny zneužívajú súčasnú koronakrízu, najmä prostredníctvom sociálnych sietí, aby ešte viac živili pocity strachu, nespokojnosti a frustrácie časti spoločnosti. Hrozba je v tom, že podľa záznamov spravodajských služieb sa niektorí členovia krajne pravicových skupín pokúšajú ozbrojiť.



Spravodajca TASR Jaromír Novak