Na Ukrajine bolo vyše 600 takýchto zdokumentovaných prípadov, uviedla v utorok v Ženeve koalícia organizácií Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA.
Autor TASR
,aktualizované Ženeva 14. novembra (TASR) - Nášľapné míny a výbušniny zabili alebo zranili v roku 2022 na Ukrajine desaťkrát viac ľudí ako rok predtým. Je to následok vojny, ktorú rozpútalo Rusko.
Na Ukrajine bolo vyše 600 takýchto zdokumentovaných prípadov, uviedla v utorok v Ženeve koalícia organizácií Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (ICBL), na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA. Je to nárast oproti 58 prípadom na Ukrajine v roku 2021.
V Jemene a Mjanmarsku zaznamenali po vyše 500 obetí v roku 2022 uvádza správa citovaná agentúrou AFP.
Celosvetovo počet nahlásených obetí klesol z 5544 to 4710. Z nich 1700 bolo zabitých, ostatné utrpeli zranenia. Výrazný pokles bol predovšetkým v Afganistane, ale to najmä pre komplikované zhromažďovanie takýchto údajov, dodala ICBL.
Nášľapné míny slúžia proti postupu nepriateľských síl. Často zostanú v zemi nespozorované celé desaťročia. Väčšina ich obetí sú preto deti a ďalší civilisti, ktorí na ne náhodou neskôr stúpia.
Ottawský dohovor od roku 1994 zakazuje použitie nášľapných mín a jeho signatármi je 164 krajín. Rusko, Spojené štáty a Čína dohovor nikdy nepodpísali.
Podľa správy ICBL o nášľapných mínach Rusko od napadnutia susednej Ukrajiny vo februári 2022 položilo takéto míny v 11 z 27 ukrajinských oblastí.
Aj Ukrajina najmenej raz použila túto zbraň v meste Izium v Charkovskej oblasti, keď bolo pod kontrolou Ruska. Ukrajina je na rozdiel od Ruska zmluvným štátom dohovoru a je jedinou zo 164 krajín, ktorá porušila jeho podmienky.
V Sýrii bolo podľa správy v roku 2022 nášľapnými mínami zabitých alebo zranených 834 ľudí. Ako jediná krajina má väčší počtom takýchto prípadov ako hlásili na Ukrajine. Celkovo je nášľapnými mínami stále zamorených 60 krajín sveta.
Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (ICBL) je sieť vyše 1000 mimovládnych organizácií v približne 100 krajinách. Stála za vznikom Ottawského dohovoru a v roku 1997 dostala Nobelovu cenu za mier. Vyzýva tiež na ďalšie odmínovanie území.
Na Ukrajine bolo vyše 600 takýchto zdokumentovaných prípadov, uviedla v utorok v Ženeve koalícia organizácií Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (ICBL), na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA. Je to nárast oproti 58 prípadom na Ukrajine v roku 2021.
V Jemene a Mjanmarsku zaznamenali po vyše 500 obetí v roku 2022 uvádza správa citovaná agentúrou AFP.
Celosvetovo počet nahlásených obetí klesol z 5544 to 4710. Z nich 1700 bolo zabitých, ostatné utrpeli zranenia. Výrazný pokles bol predovšetkým v Afganistane, ale to najmä pre komplikované zhromažďovanie takýchto údajov, dodala ICBL.
Nášľapné míny slúžia proti postupu nepriateľských síl. Často zostanú v zemi nespozorované celé desaťročia. Väčšina ich obetí sú preto deti a ďalší civilisti, ktorí na ne náhodou neskôr stúpia.
Ottawský dohovor od roku 1994 zakazuje použitie nášľapných mín a jeho signatármi je 164 krajín. Rusko, Spojené štáty a Čína dohovor nikdy nepodpísali.
Podľa správy ICBL o nášľapných mínach Rusko od napadnutia susednej Ukrajiny vo februári 2022 položilo takéto míny v 11 z 27 ukrajinských oblastí.
Aj Ukrajina najmenej raz použila túto zbraň v meste Izium v Charkovskej oblasti, keď bolo pod kontrolou Ruska. Ukrajina je na rozdiel od Ruska zmluvným štátom dohovoru a je jedinou zo 164 krajín, ktorá porušila jeho podmienky.
V Sýrii bolo podľa správy v roku 2022 nášľapnými mínami zabitých alebo zranených 834 ľudí. Ako jediná krajina má väčší počtom takýchto prípadov ako hlásili na Ukrajine. Celkovo je nášľapnými mínami stále zamorených 60 krajín sveta.
Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (ICBL) je sieť vyše 1000 mimovládnych organizácií v približne 100 krajinách. Stála za vznikom Ottawského dohovoru a v roku 1997 dostala Nobelovu cenu za mier. Vyzýva tiež na ďalšie odmínovanie území.