Žalobu na Mjanmarsko za genocídu podala v novembri v mene Organizácie islamskej spolupráce (OIC) Gambia.
Autor TASR
Haag 10. decembra (TASR) - Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu začal v utorok zasadnutie vo veci genocídy, ktorej sa mala dopustiť mjanmarská vláda voči moslimskej menšine Rohingov. Na čele delegácie prevažne budhistického Mjanmarska je nositeľka Nobelovej ceny mieru z roku 1991 Aun Schan Su Ťij, ktorá bude pred tribunálom brániť svojich niekdajších väzniteľov, píše agentúra AP.
Pred budovou súdu sa zhromaždili desiatky Rohingov s transparentmi, na ktorých bolo napísané "Stop genocíde", pričom niektorí demonštranti mali so sebou fotografie Su Ťij, pod ktorými boli nápisy "hanba" a "agentka armády".
Ťaženie mjanmarských ozbrojených síl voči Rohingom sa začalo po tom, ako rohinskí teroristi na mjanmarskom administratívnom území Jakchainský štát zaútočili 25. augusta 2017 na policajné a armádne stanovištia.
Z Jakchainského štátu ušlo v dôsledku operácií mjanmarskej armády, ktoré údajne sprevádzalo masové znásilňovanie, vraždenie a vypaľovanie domov, do susedného Bangladéša viac ako 800.000 Rohingov.
Dokumentačná misia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Mjanmarsku vyhlásila ešte v septembri, že Rohingovia, ktorí aj naďalej zotrvávajú v Jakchainskom štáte, čelia i naďalej "vážnej hrozbe genocídy".
Žalobu na Mjanmarsko za genocídu podala v novembri v mene Organizácie islamskej spolupráce (OIC) Gambia. Tá v žalobe požiadala, aby ICJ nariadil opatrenia na "okamžité zastavenie genocídneho správania Mjanmarska".
Su Ťij, ktorú mjanmarská vojenská junta prinútila stráviť roky v domácom väzení, bude viesť delegáciu svojej krajiny z pozície ministerky zahraničných vecí. Tohtotýždňové zasadnutie ICJ bude trvať až do štvrtka.
Pred budovou súdu sa zhromaždili desiatky Rohingov s transparentmi, na ktorých bolo napísané "Stop genocíde", pričom niektorí demonštranti mali so sebou fotografie Su Ťij, pod ktorými boli nápisy "hanba" a "agentka armády".
Ťaženie mjanmarských ozbrojených síl voči Rohingom sa začalo po tom, ako rohinskí teroristi na mjanmarskom administratívnom území Jakchainský štát zaútočili 25. augusta 2017 na policajné a armádne stanovištia.
Z Jakchainského štátu ušlo v dôsledku operácií mjanmarskej armády, ktoré údajne sprevádzalo masové znásilňovanie, vraždenie a vypaľovanie domov, do susedného Bangladéša viac ako 800.000 Rohingov.
Dokumentačná misia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Mjanmarsku vyhlásila ešte v septembri, že Rohingovia, ktorí aj naďalej zotrvávajú v Jakchainskom štáte, čelia i naďalej "vážnej hrozbe genocídy".
Žalobu na Mjanmarsko za genocídu podala v novembri v mene Organizácie islamskej spolupráce (OIC) Gambia. Tá v žalobe požiadala, aby ICJ nariadil opatrenia na "okamžité zastavenie genocídneho správania Mjanmarska".
Su Ťij, ktorú mjanmarská vojenská junta prinútila stráviť roky v domácom väzení, bude viesť delegáciu svojej krajiny z pozície ministerky zahraničných vecí. Tohtotýždňové zasadnutie ICJ bude trvať až do štvrtka.