Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Povedal to v Bruseli predseda Národnej rady SR Pavol Paška.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 3. decembra (TASR) - Ľavica a pravica by mali zabudnúť na ideológiu a spolu bojovať proti extrémizmu. S ľuďmi treba hovoriť o demokracii a tolerancii. Zhodli sa na tom dnes predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz a predseda Národnej rady SR Pavol Paška. V Bruseli dnes hovorili najmä o budúcoročných eurovoľbách, v tejto súvislosti spomenuli aj rastúci extrémizmus.
Paška vidí cestu boja s extrémizmom v spájaní ľavice a pravice. "Hnutia, ktoré poznáme zo Škandinávie, cez Veľkú Britániu, a potom tie najmä na juhu, ktoré v sebe nesú prvky extrémizmu, potláčania ľudských práv, rasizmu, xenofóbie a, bohužiaľ, narastajúceho neonacizmu, proti tomu sa musí európska štandardná demokracia postaviť bez ohľadu na to, či je zľava, sprava, neoliberálna alebo konzervatívna," povedal. Poukázal na veľkú koalíciu konzervatívcov a demokratov v Nemecku, spojenie ľavice a pravice v Taliansku a iné. "Jednoducho, ideológia a štandardný program pravdepodobne bude musieť ísť v záujme udržania veľkého rozsahu ľudských práv a ich ochrany bokom," doplnil Paška.
Podľa Schulza zároveň treba s ľuďmi hovoriť o demokracii a tolerancii a to aj v kampani pred voľbami do EP. "Najväčšia chyba, ktorú môžeme urobiť, je ignorovať problémy. Máme nezamestnaných mladých ľudí, chudobných, emigrantské štvrte v Európe. Takže logicky máme problémy. Tie musíme brať vážne a snažiť sa nájsť riešenia. Aby propaganda nemohla z problémov profitovať," povedal Schulz.
Partneri sa dotkli aj otázky slabej dôvery ľudí v národné a európske inštitúcie. "Spomeniem paradox, že Slováci, ako ešte stále veľmi proeurópsky národ, považujú EP za veľmi dôveryhodnú, možno najdôveryhodnejšiu inštitúciu. A potom, keď prídu voľby a treba navoliť svojich poslancov, tak tá účasť, no nech by bola 20 percent," uviedol Paška, ktorý veľmi neverí, že v budúcoročných eurovoľbách príde voliť viac ľudí ako naposledy. V posledných v roku 2009 dosiahla volebná účasť na Slovensku 19,64 percenta, čo bolo najmenej v celej EÚ. "Európske veci, napriek tomu, že budeme 10 rokov členmi EÚ, ako keby sa ľuďom čoraz viac odcudzovali," poznamenal Paška.
Paška vidí cestu boja s extrémizmom v spájaní ľavice a pravice. "Hnutia, ktoré poznáme zo Škandinávie, cez Veľkú Britániu, a potom tie najmä na juhu, ktoré v sebe nesú prvky extrémizmu, potláčania ľudských práv, rasizmu, xenofóbie a, bohužiaľ, narastajúceho neonacizmu, proti tomu sa musí európska štandardná demokracia postaviť bez ohľadu na to, či je zľava, sprava, neoliberálna alebo konzervatívna," povedal. Poukázal na veľkú koalíciu konzervatívcov a demokratov v Nemecku, spojenie ľavice a pravice v Taliansku a iné. "Jednoducho, ideológia a štandardný program pravdepodobne bude musieť ísť v záujme udržania veľkého rozsahu ľudských práv a ich ochrany bokom," doplnil Paška.
Podľa Schulza zároveň treba s ľuďmi hovoriť o demokracii a tolerancii a to aj v kampani pred voľbami do EP. "Najväčšia chyba, ktorú môžeme urobiť, je ignorovať problémy. Máme nezamestnaných mladých ľudí, chudobných, emigrantské štvrte v Európe. Takže logicky máme problémy. Tie musíme brať vážne a snažiť sa nájsť riešenia. Aby propaganda nemohla z problémov profitovať," povedal Schulz.
Partneri sa dotkli aj otázky slabej dôvery ľudí v národné a európske inštitúcie. "Spomeniem paradox, že Slováci, ako ešte stále veľmi proeurópsky národ, považujú EP za veľmi dôveryhodnú, možno najdôveryhodnejšiu inštitúciu. A potom, keď prídu voľby a treba navoliť svojich poslancov, tak tá účasť, no nech by bola 20 percent," uviedol Paška, ktorý veľmi neverí, že v budúcoročných eurovoľbách príde voliť viac ľudí ako naposledy. V posledných v roku 2009 dosiahla volebná účasť na Slovensku 19,64 percenta, čo bolo najmenej v celej EÚ. "Európske veci, napriek tomu, že budeme 10 rokov členmi EÚ, ako keby sa ľuďom čoraz viac odcudzovali," poznamenal Paška.
