Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 31. máj 2025Meniny má Petronela a Petrana
< sekcia Zahraničie

Ideovo spriaznení politici z Európy vyjadrujú Le Penovej podporu

Na snímke predsedníčka Národného združenia (RN) Marine Le Penová odchádza zo súdu, ktorý jej s okamžitou platnosťou zakázal uchádzať sa o verejné funkcie v Paríži 31. marca 2025. Foto: TASR/AP

Le Penovú vo Francúzsku už niekoľko rokov obviňujú z prílišnej blízkosti ku Kremľu, z presadzovania ruských naratívov a zo spoliehania sa na Moskvu v oblasti politickej i finančnej podpory.

Moskva/Rím/Haag/Paríž 31. marca (TASR) - Poprední predstavitelia krajne pravicových a nacionalistických strán v pondelok vyjadrili podporu svojej francúzskej kolegyni Marine Le Penovú, ktorej súd v Paríži v pondelok na päť rokov zakázal uchádzať sa o volenú funkciu, informovala agentúra AFP, píše TASR. Le Penovej advokát medzičasom oznámil, že jeho mandantka sa proti verdiktu súdu odvolá, informoval na svojom webe denník Le Monde.

Maďarský premiér Viktor Orbán na svojom konte na sieti X zverejnil status „Je suis Marine!“ v narážke na slogan „Je suis Charlie“ používaný na podporu obetí a poškodených po útoku islamistov na redakciu francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo z roku 2015.

Kremeľ v pondelok odsúdil rozhodnutie súdu vo Francúzsku a označil ho prejav politicky motivovaného „porušovania“ demokratických noriem zo strany Európy.

Podľa AFP rozhodnutie súdu v Paríži odsúdil aj taliansky vicepremiér a líder strany Liga Matteo Salvini. Označil ho za „vyhlásenie vojny zo strany Bruselu v čase, keď sú vojnové inštinkty (predsedníčky Európskej komisie Ursuly) von der Leyenovej a (francúzskeho prezidenta Emmanuela) Macrona desivé“.

Konanie voči Le Penovej a spoluobvineným v kauze označil Salvini za „zlý film, ktorý vidíme aj v iných krajinách, ako je Rumunsko“, kde ústavný súd nedávno zakázal kandidovať podobne politicky orientovanému kandidátovi.

Holandský politik Geert Wilders v statuse na sieti X uviedol, že je šokovaný rozsudkom nad Le Penovou. Deklaroval, že Le Penovej „na 100 percent“ verí, a vyslovil presvedčenie, že v odvolacom konaní uspeje a „stane sa prezidentkou Francúzska“.

Le Penovú podporil aj líder španielskej strany Vox Santiago Abascal, ktorý na sieti X napísal: „Nikdy sa im nepodarí umlčať hlas francúzskeho ľudu“.

Ku kauze sa vyjadril aj vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik, ktorý bol vo februári odsúdený za to, že sa vzoprel medzinárodnému vyslancovi poverenému dozorom nad mierovými dohodami v Bosne. V statuse na sieti X Dodik napísal, že rovnako ako v jeho prípade ani tento súdny verdikt „nebol o zákone, ale o politike“.

Súd v Paríži v pondelok Le Penovej s okamžitou platnosťou zakázal uchádzať sa o verejné funkcie. Tento zákaz potrvá päť rokov. Zároveň ju za spreneveru odsúdili na štyri roky odňatia slobody. Le Penová však do väzenia nepôjde: počas dvoch rokov bude jej trest podmienečný, ďalšie dva roky má mať elektronický náramok. Súd jej zároveň nariadil zaplatiť pokutu 100.000 eur. Rozhodol tak po jej uznaní za vinnú v prípade sprenevery finančných prostriedkov Európskej únie.

Rozhodnutie súdu Le Penovej znemožní kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027, ak sa pred ich konaním proti svojmu rozsudku úspešne neodvolá. Le Penová, ktorá na post hlavy štátu už kandidovala trikrát, plánovala aj kandidatúru v roku 2027. V posledných prieskumoch pre nadchádzajúce prezidentské voľby vedie.

Hovorca Kremľa na margo tohto rozhodnutia súdu konštatoval, že "cestou porušovania demokratických noriem sa vydáva čoraz viac európskych metropol." Dodal súčasne, že "Moskva nechce zasahovať do vnútorných záležitostí Francúzska a nikdy sme to neurobili".

Le Penovú vo Francúzsku už niekoľko rokov obviňujú z prílišnej blízkosti ku Kremľu, z presadzovania ruských naratívov a zo spoliehania sa na Moskvu v oblasti politickej i finančnej podpory. Od Putina a Ruska sa však Le Penová snažila dištancovať, odkedy Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine.

Agentúra AFP pripomenula, že Le Penová a jej strana zožali vo Francúzsku veľkú kritiku za to, že si v roku 2014 zobrali pôžičku od ruskej banky. Šlo o dlh vo výške šesť miliónov eur, ktorý bol splatený až v roku 2023.

V marci 2017, len niekoľko týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb vo Francúzsku, sa Le Penová v Kremli stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý Le Penovú dvakrát vo voľbách porazil - v rokoch 2017 i 2022 -, pred poslednými voľbami svoju súperku obvinil, že je finančne závislá od Putina a jeho režimu a vždy voči nemu prejavovala zhovievavosť.

Le Penovú a deväť funkcionárov z jej strany Národné združenie (RN) odsúdil súd v Paríži za zneužitie financií Európskeho parlamentu, keď príspevky Európskeho parlamentu využili na zamestnávanie asistentov, ktorí v skutočnosti pracovali pre túto politickú stranu. Súd odhadol, že takto použili 2,9 milióna eur. Le Penová akékoľvek porušenie zákona popiera.

Blanár nevidí dôvod, prečo by ho mal na jeho poste niekto nahradiť

Na otázku stretnutia slovenskej a ukrajinskej vlády vyjadril Blanár predpoklad, že by mohlo nastať na jeseň.

- Tisíce ľudí v sobotu vyšli do ulíc Sofie a iných väčších miest na protest proti plánom bulharskej vlády od 1. januára 2026 prijať euro za novú štátnu menu.

- Hádzanári Tatrana Prešov vybojovali svoj 19. titul majstra Slovenska.

- Až 25 percent detí považuje obmedzenie mobilov na školách za problém.

- Prezident SR Peter Pellegrini sa v pondelok (2. 6.) zúčastní na samite Bukureštskej deviatky (B9), ktorý sa uskutoční v litovskom Vilniuse.

- Na severe Slovenska treba v sobotu počítať s búrkami.

- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) odcestuje v nedeľu (1. 6.) na zahraničnú pracovnú cestu do Španielska.

- Záchranné zložky aktuálne zasahujú pri dopravnej nehode dvoch osobných motorových vozidiel, ktorá sa stala v obci Orávka v okrese Rimavská Sobota.

- Trenčianska posádka leteckých záchranárov zasahovala v sobotu predpoludním na cyklochodníku v Považanoch v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde pri zrážke viacerých cyklistov dvaja z nich utrpeli zranenia.

- Polícia vykonala v piatok (30. 5.) celoslovenskú dopravnú akciu zameranú na nákladné vozidlá.

- Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Marek Eštok prijal v piatok 30. mája 2025 veľvyslanca Francúzskej republiky Nicolasa Surana.

- Úrady v ukrajinskom regióne Sumy na hraniciach s Ruskom v sobotu nariadili povinnú evakuáciu 11 dedín pre zosilnené ostreľovanie a obavy z ruskej ofenzívy.

- Organizáciám pribudnú od júna viaceré povinnosti. Budú musieť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami.

- Na poste starostu bratislavskej Petržalky končí v sobotu Ján Hrčka. Petržalskej miestnej samospráve šéfoval od roku 2018.

- Tím archeológov zo Slovenska a Guatemaly vedený profesorom Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objavil v severnej Guatemale pozostatky mayského mesta staré takmer 3000 rokov.

- V strednej Nigérii zahynulo pri prívalových povodniach už najmenej 115 ľudí a mnohí ďalší sú nezvestní, uviedli v piatok tamojšie záchranné zložky.

- Slovenská republika a Čierna Hora majú oveľa väčší potenciál pre spoluprácu a práve piatkové podnikateľské fórum v Podgorici bolo krokom k jeho naplneniu.

- Nemocnica s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach v piatok vypovedala zmluvu poisťovni Dôvera.

- Izrael v piatok obvinil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že sa vydal na križiacku výpravu proti židovskému štátu.

- Úrady v Hongkongu v piatok prepustili druhú skupinu prodemokratických aktivistov odsúdených na základe sporného čínskeho zákona o národnej bezpečnosti na štyri roky väzenia za podvratnú činnosť.

- Český minister spravodlivosti Pavel Blažek sa v reakcii na kauzu bitcoinov s nejasným pôvodom v hodnote takmer miliardy korún, ktoré prijal jeho rezort, rozhodol podať demisiu.