Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak štáty na obnoviteľnú energiu minú len plánovaných 380 miliárd dolárov (323 miliárd eur), tak globálne emisie CO2 dosiahnu do roku 2023 rekordné hodnoty a potom budú ďalej stúpať.
Autor TASR
Paríž 20. júla (TASR) - Emisie oxidu uhličitého pravdepodobne dosiahnú do roku 2023 rekordné hodnoty, pretože len dve percentá financovania obnovy hospodárstva po pandémii sú určené pre obnoviteľné zdroje energie, uviedla v utorok Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA).
Ako píše agentúra AFP, krajiny vyčlenili na obnovu po pandémii dokopy 14 biliónov eur, z nich väčšinu pre núdzovú finančnú pomoc pre zamestnancov a podniky.
Ak štáty na obnoviteľnú energiu minú len plánovaných 380 miliárd dolárov (323 miliárd eur), tak globálne emisie CO2 dosiahnu do roku 2023 rekordné hodnoty a potom budú ďalej stúpať.
Do atmosféry sa podľa tejto medzivládnej organizácie dostane podľa súčasných ekonomických plánov o 3,5 miliardy ton viac uhlíka, než keby krajiny udržali zvyšovanie priemernej globálne teploty na 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovuje Parížska klimatická dohoda.
"Odkedy vypukla kríza COVID-19, veľa vlád síce hovorí o dôležitosti obnovy smerom k čistej budúcnosti, ich finančné záväzky však neodrážajú ich rétoriku," povedal šéf IEA Fatih Birol.
Pre dosiahnutie vyššie spomenutého cieľa Parížskej dohody je podľa Organizácie Spojených národov potrebné každý rok do roku 2030 znížiť priemernú mieru emisií o sedem percent.
Investície krajín G20 do obnoviteľných zdrojov energie podľa IEA pravdepodobne dosiahnú 60 percent z množstva potrebného pre dosiahnutie stanovených klimatických cieľov.
Rozvojové krajiny však tieto cieľ naplnia len na 20 percent, keďže štáty ťažko zasiahnuté koronavírusovou pandémiou uprednostnili financovanie zdravotných zariadení a finančnej pomoci pre svojich obyvateľov. Chudobné krajiny sú však zároveň spravidla zodpovedné za oveľa menej emisií než tie bohaté.
Ako pripomína AFP, viac než 100 rozvojových krajín vyzvalo minulý týždeň bohaté krajiny, aby splnili svoj desať rokov starý záväzok poskytnúť ročne 100 miliárd dolárov krajinám, ktoré sú klimatickými zmenami najpostihnutejšie.
IEA navyše v júni uviedla, že do roku 2030 je potrebné začať investovať do obnoviteľných zdrojov energie ročne jeden bilión dolárov, ak chce svet dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. V roku 2020 investovalo medzinárodné spoločenstvo do týchto zdrojov len 150 miliárd dolárov, pripomína AFP.
Či už ide o rekordné vlny horúčav v Severnej Amerike či devastačné povodne v Európe, vplyv klimatických zmien začínajú čoraz častejšie pociťovať aj bohaté krajiny, analyzuje AFP.
Ako píše agentúra AFP, krajiny vyčlenili na obnovu po pandémii dokopy 14 biliónov eur, z nich väčšinu pre núdzovú finančnú pomoc pre zamestnancov a podniky.
Ak štáty na obnoviteľnú energiu minú len plánovaných 380 miliárd dolárov (323 miliárd eur), tak globálne emisie CO2 dosiahnu do roku 2023 rekordné hodnoty a potom budú ďalej stúpať.
Do atmosféry sa podľa tejto medzivládnej organizácie dostane podľa súčasných ekonomických plánov o 3,5 miliardy ton viac uhlíka, než keby krajiny udržali zvyšovanie priemernej globálne teploty na 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovuje Parížska klimatická dohoda.
"Odkedy vypukla kríza COVID-19, veľa vlád síce hovorí o dôležitosti obnovy smerom k čistej budúcnosti, ich finančné záväzky však neodrážajú ich rétoriku," povedal šéf IEA Fatih Birol.
Pre dosiahnutie vyššie spomenutého cieľa Parížskej dohody je podľa Organizácie Spojených národov potrebné každý rok do roku 2030 znížiť priemernú mieru emisií o sedem percent.
Investície krajín G20 do obnoviteľných zdrojov energie podľa IEA pravdepodobne dosiahnú 60 percent z množstva potrebného pre dosiahnutie stanovených klimatických cieľov.
Rozvojové krajiny však tieto cieľ naplnia len na 20 percent, keďže štáty ťažko zasiahnuté koronavírusovou pandémiou uprednostnili financovanie zdravotných zariadení a finančnej pomoci pre svojich obyvateľov. Chudobné krajiny sú však zároveň spravidla zodpovedné za oveľa menej emisií než tie bohaté.
Ako pripomína AFP, viac než 100 rozvojových krajín vyzvalo minulý týždeň bohaté krajiny, aby splnili svoj desať rokov starý záväzok poskytnúť ročne 100 miliárd dolárov krajinám, ktoré sú klimatickými zmenami najpostihnutejšie.
IEA navyše v júni uviedla, že do roku 2030 je potrebné začať investovať do obnoviteľných zdrojov energie ročne jeden bilión dolárov, ak chce svet dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. V roku 2020 investovalo medzinárodné spoločenstvo do týchto zdrojov len 150 miliárd dolárov, pripomína AFP.
Či už ide o rekordné vlny horúčav v Severnej Amerike či devastačné povodne v Európe, vplyv klimatických zmien začínajú čoraz častejšie pociťovať aj bohaté krajiny, analyzuje AFP.
