IKEA to oznámila pred očakávaným odvysielaním televízneho programu o danej problematike, ktorý dnes uvedie švédska štátna televízia.
Autor TASR
Štokholm 2. mája (TASR) - Švédska spoločnosť IKEA chce začať dialóg s bývalými východonemeckými väzňami, ktorí pre ňu údajne museli pracovať pred pádom Berlínskeho múru.
IKEA to oznámila pred očakávaným odvysielaním televízneho programu o danej problematike, ktorý dnes uvedie švédska štátna televízia.
Tvrdenia o tom, že politickí i bežní väzni z bývalého komunistického Východného Nemecka, boli nútení za nízku mzdu vyrábať nábytkové komponenty pre firmu IKEA, sa už v minulosti objavili v európskych médiách, zatiaľ sa ale nepodarilo overiť ich pravdivosť.
Najväčší výrobca nábytku na svete zdôrazňuje, že ak k niečomu takému skutočne došlo, dialo sa tak bez vedomia IKEA. Spoločnosť súčasne vyjadrila ostrý nesúhlas s využívaním nútenej práce politických väzňov.
"Veľmi radi by sme otvorili dialóg s postihnutými aj s ďalšími organizáciami," uviedla pre agentúru DPA hovorkyňa IKEA Ylva Magnussonová. Podľa nej však spoločnosť musí najskôr uzavrieť vlastné vyšetrovanie celej záležitosti.
V dokumente švédskej televízie budú hovoriť niekdajší väzni i riaditelia bývalého štátneho podniku v Nemeckej demokratickej republike (NDR), ktorý dostával objednávky od švédskeho nábytkárskeho gigantu a využíval na ich plnenie väzenskú pracovnú silu.
Napr. Dieter Ott, odsúdený v roku 1985 za pokus o útek za hranice, tvrdí, že vo väzení musel vyrábať kolieska, držadlá a pánty na švédsky nábytok. Za svoju prácu údajne dostával len veľmi málo peňazí.
Tvorcovia švédskeho filmu čerpajú aj zo spisov bývalej východonemeckej tajnej služby Stasi z rokov 1976-89. Tie plánuje preskúmať aj samotná IKEA, ktorá na ich základe zváži svoj ďalší postup. Organizácie združujúce politických väzňov z NDR už oslovili spoločnosť s výzvou na odškodnenie.
IKEA to oznámila pred očakávaným odvysielaním televízneho programu o danej problematike, ktorý dnes uvedie švédska štátna televízia.
Tvrdenia o tom, že politickí i bežní väzni z bývalého komunistického Východného Nemecka, boli nútení za nízku mzdu vyrábať nábytkové komponenty pre firmu IKEA, sa už v minulosti objavili v európskych médiách, zatiaľ sa ale nepodarilo overiť ich pravdivosť.
Najväčší výrobca nábytku na svete zdôrazňuje, že ak k niečomu takému skutočne došlo, dialo sa tak bez vedomia IKEA. Spoločnosť súčasne vyjadrila ostrý nesúhlas s využívaním nútenej práce politických väzňov.
"Veľmi radi by sme otvorili dialóg s postihnutými aj s ďalšími organizáciami," uviedla pre agentúru DPA hovorkyňa IKEA Ylva Magnussonová. Podľa nej však spoločnosť musí najskôr uzavrieť vlastné vyšetrovanie celej záležitosti.
V dokumente švédskej televízie budú hovoriť niekdajší väzni i riaditelia bývalého štátneho podniku v Nemeckej demokratickej republike (NDR), ktorý dostával objednávky od švédskeho nábytkárskeho gigantu a využíval na ich plnenie väzenskú pracovnú silu.
Napr. Dieter Ott, odsúdený v roku 1985 za pokus o útek za hranice, tvrdí, že vo väzení musel vyrábať kolieska, držadlá a pánty na švédsky nábytok. Za svoju prácu údajne dostával len veľmi málo peňazí.
Tvorcovia švédskeho filmu čerpajú aj zo spisov bývalej východonemeckej tajnej služby Stasi z rokov 1976-89. Tie plánuje preskúmať aj samotná IKEA, ktorá na ich základe zváži svoj ďalší postup. Organizácie združujúce politických väzňov z NDR už oslovili spoločnosť s výzvou na odškodnenie.