Hagia Sofia bude 24. júla, po takmer deviatich desaťročiach, ako mešita opäť svedkom moslimských modlitieb.
Autor TASR
Moskva 16. júla (TASR) - Ikony a fresky istanbulskej Hagie Sofie zostanú zachované aj napriek zmene štatútu tejto pamiatky. V rozhovore pre tlačovú agentúru TASS to uviedol turecký veľvyslanec v Rusku Mehmet Samsar.
"Mešita Hagia Sofia, tak ako akékoľvek iné mešity, bude otvorená pre všetkých návštevníkov - miestnych aj zahraničných. Starostlivosť o toto majstrovské dielo bude pokračovať. Tamojšie ikony a fresky zostanú zachované vo svojej súčasnej podobe," uviedol Samsar.
"Zmena štatútu Hagie Sofie nie je porušením konvencie UNESCO o Svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve z roku 1972, ktorej signatárom je aj naša krajina," doplnil turecký diplomat.
Hagiu Sofiu postavili v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána ako kresťanskú baziliku. Po zániku Byzantskej ríše v roku 1453 sa chrám stal mešitou.
V roku 1934 sa na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka stala táto pamiatka múzeom.
Turecká štátna rada - najvyšší správny súd - 10. júla zrušila vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Hagia Sofia bude 24. júla, po takmer deviatich desaťročiach, ako mešita opäť svedkom moslimských modlitieb.
V roku 1985 zapísali Hagiu Sofiu na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. To však po zmene štatútu pamiatky oznámilo, že vzhľadom na vzniknutú situáciu prehodnotí jej štatút ako lokality Svetového dedičstva.
"Mešita Hagia Sofia, tak ako akékoľvek iné mešity, bude otvorená pre všetkých návštevníkov - miestnych aj zahraničných. Starostlivosť o toto majstrovské dielo bude pokračovať. Tamojšie ikony a fresky zostanú zachované vo svojej súčasnej podobe," uviedol Samsar.
"Zmena štatútu Hagie Sofie nie je porušením konvencie UNESCO o Svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve z roku 1972, ktorej signatárom je aj naša krajina," doplnil turecký diplomat.
Hagiu Sofiu postavili v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána ako kresťanskú baziliku. Po zániku Byzantskej ríše v roku 1453 sa chrám stal mešitou.
V roku 1934 sa na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka stala táto pamiatka múzeom.
Turecká štátna rada - najvyšší správny súd - 10. júla zrušila vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Hagia Sofia bude 24. júla, po takmer deviatich desaťročiach, ako mešita opäť svedkom moslimských modlitieb.
V roku 1985 zapísali Hagiu Sofiu na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. To však po zmene štatútu pamiatky oznámilo, že vzhľadom na vzniknutú situáciu prehodnotí jej štatút ako lokality Svetového dedičstva.