Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prvotných odhadov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) bol zamestnanecký pomer ukončený približne 182.000 obyvateľom Pásma Gazy, ktorí pracovali v Izraeli alebo v izraelských osadách.
Autor TASR
Ramalláh 4. decembra (TASR) - Státisíce Palestínčanov žijúcich v Pásme Gazy a v Predjordánsku prišli v ostatnom čase o pracovné miesta alebo im boli zmrazené platy. Stalo sa tak v dôsledku zrušení pracovných povolení či prísnych obmedzení, ktoré zaviedli izraelské úrady po bezprecedentných útokoch militantného hnutia Hamas zo 7. októbra. TASR o tom informuje na základe denníka The Guardian.
Podľa prvotných odhadov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) bol zamestnanecký pomer ukončený približne 182.000 obyvateľom Pásma Gazy, ktorí pracovali v Izraeli alebo v izraelských osadách.
Rovnako bolo v dôsledku vojny v Gaze zrušených aj približne 24 percent pracovných pozícii v okupovanom Predjordánsku, čo zodpovedá asi 208.000 miestam.
Ďalších 160.000 ľudí zo západného brehu Jordánu prišlo dočasne alebo trvale o prácu v Izraeli či niektorej z osád, alebo im hrozí, že o miesto prídu "v dôsledku zavedených obmedzení týkajúcich sa prístupu Palestínčanov na izraelský trh práce, ako aj zatvorení hraničných priechodov zo Západného brehu do Izraela a osád".
Odborný asistent politológie na univerzite v meste Bír Zajt v Predjordánsku, Hání Músá, považuje takého praktiky za súčasť "izraelského kolektívneho trestania Palestínčanov, ktoré sa rozšírilo aj na zamestnancov palestínskej samosprávy (v Predjordánsku), ktorým neboli vyplatené mzdy, keďže Izrael im nepreviedol potrebné peniaze".
Napätie v Predjordánsku sprevádzané aj násilnými incidentami značne narastá od októbrového útoku Hamasu na južný Izrael, kde podľa izraelských úradov militanti tohto hnutia zabili 1200 ľudí, väčšinou civilistov. Predmetný útok vyvolal odvetnú reakciu Izraela a vyústil do vojny v Pásme Gazy, kde už pri útokoch zahynuli tisíce ľudí.
V samotnom Predjordánsku za rovnaké obdobie izraelskí vojaci a osadníci zabili pri rôznych ozbrojených konfrontáciách a násilnostiach vyše 200 Palestínčanov. Radikálni islamisti z Hamasu vládnu v Pásme Gazy, zatiaľ čo okupované Predjordánsko je vedené palestínskou samosprávou na čele so sekulárnym hnutím Fatah.
Na základe dohôd s Izraelom, ktorý Predjordánsko okupuje od Šesťdňovej vojny v roku 1967, má izraelský minister financií rozhodujúce slovo pri mesačných prevodoch peňazí určených palestínskej samospráve z daní vybraných od Palestínčanov, uvádza The Guardian. Palestínska samospráva je následne zvyčajne schopná vyplácať svojich zamestnancov, čo však v októbri nedokázala, keďže Izrael odmietol vykonať zmienené prevody v ich plnej výške.
Podľa prvotných odhadov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) bol zamestnanecký pomer ukončený približne 182.000 obyvateľom Pásma Gazy, ktorí pracovali v Izraeli alebo v izraelských osadách.
Rovnako bolo v dôsledku vojny v Gaze zrušených aj približne 24 percent pracovných pozícii v okupovanom Predjordánsku, čo zodpovedá asi 208.000 miestam.
Ďalších 160.000 ľudí zo západného brehu Jordánu prišlo dočasne alebo trvale o prácu v Izraeli či niektorej z osád, alebo im hrozí, že o miesto prídu "v dôsledku zavedených obmedzení týkajúcich sa prístupu Palestínčanov na izraelský trh práce, ako aj zatvorení hraničných priechodov zo Západného brehu do Izraela a osád".
Odborný asistent politológie na univerzite v meste Bír Zajt v Predjordánsku, Hání Músá, považuje takého praktiky za súčasť "izraelského kolektívneho trestania Palestínčanov, ktoré sa rozšírilo aj na zamestnancov palestínskej samosprávy (v Predjordánsku), ktorým neboli vyplatené mzdy, keďže Izrael im nepreviedol potrebné peniaze".
Napätie v Predjordánsku sprevádzané aj násilnými incidentami značne narastá od októbrového útoku Hamasu na južný Izrael, kde podľa izraelských úradov militanti tohto hnutia zabili 1200 ľudí, väčšinou civilistov. Predmetný útok vyvolal odvetnú reakciu Izraela a vyústil do vojny v Pásme Gazy, kde už pri útokoch zahynuli tisíce ľudí.
V samotnom Predjordánsku za rovnaké obdobie izraelskí vojaci a osadníci zabili pri rôznych ozbrojených konfrontáciách a násilnostiach vyše 200 Palestínčanov. Radikálni islamisti z Hamasu vládnu v Pásme Gazy, zatiaľ čo okupované Predjordánsko je vedené palestínskou samosprávou na čele so sekulárnym hnutím Fatah.
Na základe dohôd s Izraelom, ktorý Predjordánsko okupuje od Šesťdňovej vojny v roku 1967, má izraelský minister financií rozhodujúce slovo pri mesačných prevodoch peňazí určených palestínskej samospráve z daní vybraných od Palestínčanov, uvádza The Guardian. Palestínska samospráva je následne zvyčajne schopná vyplácať svojich zamestnancov, čo však v októbri nedokázala, keďže Izrael odmietol vykonať zmienené prevody v ich plnej výške.
