Trump je však jediným prezidentom, na ktorého bola podaná ústavná žaloba dvakrát v priebehu funkčného obdobia.
Autor TASR
Washington 14. januára (TASR) – Donald Trump je v poradí štvrtým prezidentom USA, ktorý čelí impeachmentu – vrátane Richarda Nixona, ten však pred podaním žaloby rezignoval na svoju funkciu. Členovia Snemovne reprezentantov Kongresu USA v stredu schválili podanie ústavnej žaloby na dosluhujúceho amerického prezidenta za "podnecovanie povstania" v súvislosti s minulotýždňovým útokom jeho podporovateľov na budovu Kapitolu. Uznať Trumpa za vinného a odvolať ho z úradu však môže až druhá komora Kongresu, Senát.
Trump je tiež jediným prezidentom, na ktorého bola podaná ústavná žaloba dvakrát v priebehu funkčného obdobia.
Impeachment, uplatňovaný najmä v anglo-americkom ústavnom práve, je označenie špeciálnej žaloby, ktorú podáva na vysoko postavených štátnych predstaviteľov zákonodarné zhromaždenie (parlament) a môže ich týmto mechanizmom aj odvolať.
K impeachmentu možno pristúpiť v prípadoch, keď sú prezident, viceprezident alebo vyšší štátni úradníci dôvodne podozriví zo zrady, úplatkárstva, respektíve iných závažných trestných činov, alebo keď zneužili moc a hrubo sa previnili voči verejnému blahu.
Ústavná žaloba alebo impeachment má svoj pôvod v stredovekom Anglicku, kde sa vznikajúci parlament už v 14. storočí usiloval o to, aby boli kráľovi poradcovia za svoje činy zodpovední. Prvé zaznamenané prípady impeachmentu sa datujú do roku 1376. Inštitút impeachmentu nadobudol význam najmä v 17. storočí, keď sa anglický parlament potreboval brániť pred svojvôľou anglických kráľov.
Poslednými dvoma prípadmi boli proces impeachmentu proti Warrenovi Hastingsovi, koloniálnemu správcovi a prvému generálnemu guvernérovi v Indii obžalovanému z úplatkárstva, útlaku a podvodov (1787) a proti lordovi Melvillovi (1805). V čase, keď sa éra impeachmentu v Anglicku chýlila ku koncu, bol tento inštitút zakomponovaný do amerického ústavného poriadku.
V USA obžalovala Snemovňa reprezentantov doteraz len dve desiatky ľudí, z toho väčšinou federálnych sudcov. Senát vyslovil súhlasné stanovisko iba v necelej polovici prípadov — zástupcovia štátu totiž často opustili funkciu sami, ešte pred samotným začatím impeachmentu.
Proces, ktorý vedie k impeachmentu, spustili v USA dosiaľ proti trom prezidentom. Prvým bol Andrew Johnson. V roku 1868 bol obvinený z pokusu o odvolanie svojho odporcu, ministra vojny Edwina M. Stantona, na čo nemal podľa novely zákona bez súhlasu Kongresu právo. Pri hlasovaní v Senáte ho zachránil jediný hlas.
V roku 1974 hrozila žaloba Richardovi Nixonovi v súvislosti s aférou Watergate. Nixon však z úradu prezidenta odstúpil skôr, ako sa samotný proces obžaloby začal.
V roku 1998 obvinili prezidenta Billa Clintona z krivej prísahy a marenia spravodlivosti v sexuálnej afére s bývalou stážistkou v Bielom dome Monikou Lewinskou. Clinton hlasovanie napokon prežil.
V spojitosti so 45. prezidentom USA Donaldom Trumpom sa skloňoval impeachment viac ráz už od jeho nástupu do funkcie. Reálne sa tento proces začal po obvinení, že Trump zneužil svoje právomoci, keď 25. júla 2019 v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským žiadal, aby sa obnovilo vyšetrovanie syna demokratického kandidáta na prezidenta Joea Bidena. Zverejnený prepis telefonátu potvrdil, že Trump opakovane nabádal Zelenského, aby spolupracoval pri vyšetrovaní namierenom voči Joeovi Bidenovi, resp. voči jeho synovi Hunterovi, ktorý pôsobil vo vedení ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Burisma. Trump tiež Zelenskému potvrdil, že niekoľko dní predtým nariadil zmraziť pomoc Ukrajine v hodnote takmer 400 miliónov dolárov.
Predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu demokratka Nancy Pelosiová oznámila 24. septembra 2019 začiatok procesu prípravy ústavnej žaloby. Za podanie žaloby hlasovali členovia Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov 18. decembra 2019. Na schválenie impeachmentu bolo potrebných minimálne 216 hlasov kongresmanov. Žalobu podporilo 230 členov Snemovne.
Napokon však 5. februára 2020 americký Senát oslobodil Donalda Trumpa spod obvinenia zo zneužitia právomocí aj spod obvinenia z pohŕdania Kongresom.
Demokrati 11. januára 2021 v americkej Snemovni reprezentantov opäť oficiálne predložili ústavnú žalobu voči prezidentovi Donaldovi Trumpovi. V predloženej rezolúcií žalujú Trumpa za "podnecovanie povstania" v súvislosti s útokom jeho podporovateľov 6. januára 2021 na budovu Kapitolu.
Trump je tiež jediným prezidentom, na ktorého bola podaná ústavná žaloba dvakrát v priebehu funkčného obdobia.
Impeachment, uplatňovaný najmä v anglo-americkom ústavnom práve, je označenie špeciálnej žaloby, ktorú podáva na vysoko postavených štátnych predstaviteľov zákonodarné zhromaždenie (parlament) a môže ich týmto mechanizmom aj odvolať.
K impeachmentu možno pristúpiť v prípadoch, keď sú prezident, viceprezident alebo vyšší štátni úradníci dôvodne podozriví zo zrady, úplatkárstva, respektíve iných závažných trestných činov, alebo keď zneužili moc a hrubo sa previnili voči verejnému blahu.
Ústavná žaloba alebo impeachment má svoj pôvod v stredovekom Anglicku, kde sa vznikajúci parlament už v 14. storočí usiloval o to, aby boli kráľovi poradcovia za svoje činy zodpovední. Prvé zaznamenané prípady impeachmentu sa datujú do roku 1376. Inštitút impeachmentu nadobudol význam najmä v 17. storočí, keď sa anglický parlament potreboval brániť pred svojvôľou anglických kráľov.
Poslednými dvoma prípadmi boli proces impeachmentu proti Warrenovi Hastingsovi, koloniálnemu správcovi a prvému generálnemu guvernérovi v Indii obžalovanému z úplatkárstva, útlaku a podvodov (1787) a proti lordovi Melvillovi (1805). V čase, keď sa éra impeachmentu v Anglicku chýlila ku koncu, bol tento inštitút zakomponovaný do amerického ústavného poriadku.
V USA obžalovala Snemovňa reprezentantov doteraz len dve desiatky ľudí, z toho väčšinou federálnych sudcov. Senát vyslovil súhlasné stanovisko iba v necelej polovici prípadov — zástupcovia štátu totiž často opustili funkciu sami, ešte pred samotným začatím impeachmentu.
Proces, ktorý vedie k impeachmentu, spustili v USA dosiaľ proti trom prezidentom. Prvým bol Andrew Johnson. V roku 1868 bol obvinený z pokusu o odvolanie svojho odporcu, ministra vojny Edwina M. Stantona, na čo nemal podľa novely zákona bez súhlasu Kongresu právo. Pri hlasovaní v Senáte ho zachránil jediný hlas.
V roku 1974 hrozila žaloba Richardovi Nixonovi v súvislosti s aférou Watergate. Nixon však z úradu prezidenta odstúpil skôr, ako sa samotný proces obžaloby začal.
V roku 1998 obvinili prezidenta Billa Clintona z krivej prísahy a marenia spravodlivosti v sexuálnej afére s bývalou stážistkou v Bielom dome Monikou Lewinskou. Clinton hlasovanie napokon prežil.
V spojitosti so 45. prezidentom USA Donaldom Trumpom sa skloňoval impeachment viac ráz už od jeho nástupu do funkcie. Reálne sa tento proces začal po obvinení, že Trump zneužil svoje právomoci, keď 25. júla 2019 v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským žiadal, aby sa obnovilo vyšetrovanie syna demokratického kandidáta na prezidenta Joea Bidena. Zverejnený prepis telefonátu potvrdil, že Trump opakovane nabádal Zelenského, aby spolupracoval pri vyšetrovaní namierenom voči Joeovi Bidenovi, resp. voči jeho synovi Hunterovi, ktorý pôsobil vo vedení ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Burisma. Trump tiež Zelenskému potvrdil, že niekoľko dní predtým nariadil zmraziť pomoc Ukrajine v hodnote takmer 400 miliónov dolárov.
Predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu demokratka Nancy Pelosiová oznámila 24. septembra 2019 začiatok procesu prípravy ústavnej žaloby. Za podanie žaloby hlasovali členovia Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov 18. decembra 2019. Na schválenie impeachmentu bolo potrebných minimálne 216 hlasov kongresmanov. Žalobu podporilo 230 členov Snemovne.
Napokon však 5. februára 2020 americký Senát oslobodil Donalda Trumpa spod obvinenia zo zneužitia právomocí aj spod obvinenia z pohŕdania Kongresom.
Demokrati 11. januára 2021 v americkej Snemovni reprezentantov opäť oficiálne predložili ústavnú žalobu voči prezidentovi Donaldovi Trumpovi. V predloženej rezolúcií žalujú Trumpa za "podnecovanie povstania" v súvislosti s útokom jeho podporovateľov 6. januára 2021 na budovu Kapitolu.