Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celosvetovo priznalo pocity stresu ovplyvňujúceho každodenný život 62 percent ľudí, situácia sa však líši podľa regiónov.
Autor TASR
Praha 10. októbra (TASR) - Šesť z desiatich Čechov zažívalo v uplynulom roku stres v takej miere, že to malo významný vplyv na ich bežný život. Viac než štvrtina z toho dôvodu nemohla chodiť niekoľko dní do práce. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu agentúry Ipsos o vnímaní duševného zdravia. Jeho výsledky zverejnila vo štvrtok, na ktorý pripadá Svetový deň duševného zdravia. Prieskum upozornil na rastúcu mieru stresu, a to najmä u mladých do 30 rokov, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Celosvetovo priznalo pocity stresu ovplyvňujúceho každodenný život 62 percent ľudí, situácia sa však líši podľa regiónov. Najmenej ho podľa prieskumu zažívajú obyvatelia Japonska. Mieru stresu, ktorá by ľuďom znemožnila chodiť do práce, celosvetovo uvádza 40 percent ľudí, pričom v ČR je to 27 percent.
Najviac v strese sa cíti byť generácia Z. Najčastejšie sa uvádza, že ide o ľudí narodených v rokoch 1997 až 2012. Až 85 percent ľudí tejto generácie uviedlo, že zažívali takú mieru stresu, pri ktorej mali pocit, že "nezvládajú svoje veci". Na rozdiel od starších generácií je však takzvaná Gen Z viac ochotná o problémoch spojených s psychickým zdravím hovoriť.
Pri porovnaní miery stresu u mužov a žien výskum ukázal, že viac sú ním zasiahnuté ženy, a to naprieč všetkými vekovými skupinami.
Podľa riaditeľa agentúry Ipsos Jakuba Malého je z dlhodobých dát viditeľné, že dôraz na duševné zdravie v Česku aj vo svete rastie, a to najmä po pandémii covidu-19. "Dlhodobý stres má vplyv nielen na spoločenský život, ale vedie aj k absencii v práci, najmä u mladej generácie. To má, pochopiteľne, negatívne dôsledky na firmy aj ekonomiku ako celok. Mnoho firiem si to uvedomuje a zavádza programy na podporu duševného zdravia svojich zamestnancov," podotkol.
Výskum tiež ukázal, že duševné a fyzické zdravie je podľa 79 percent Čechov rovnako dôležité. Napriek tomu však český zdravotnícky systém podľa verejnosti uprednostňuje fyzické zdravie pred duševným. Dôležitosť psychického zdravia častejšie podľa Ipsos zdôrazňujú mladí ľudia.
Na výskume, ktorý sa uskutočnil v auguste 2024, sa zúčastnilo 1002 respondentov vo veku od 18 do 65 rokov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Celosvetovo priznalo pocity stresu ovplyvňujúceho každodenný život 62 percent ľudí, situácia sa však líši podľa regiónov. Najmenej ho podľa prieskumu zažívajú obyvatelia Japonska. Mieru stresu, ktorá by ľuďom znemožnila chodiť do práce, celosvetovo uvádza 40 percent ľudí, pričom v ČR je to 27 percent.
Najviac v strese sa cíti byť generácia Z. Najčastejšie sa uvádza, že ide o ľudí narodených v rokoch 1997 až 2012. Až 85 percent ľudí tejto generácie uviedlo, že zažívali takú mieru stresu, pri ktorej mali pocit, že "nezvládajú svoje veci". Na rozdiel od starších generácií je však takzvaná Gen Z viac ochotná o problémoch spojených s psychickým zdravím hovoriť.
Pri porovnaní miery stresu u mužov a žien výskum ukázal, že viac sú ním zasiahnuté ženy, a to naprieč všetkými vekovými skupinami.
Podľa riaditeľa agentúry Ipsos Jakuba Malého je z dlhodobých dát viditeľné, že dôraz na duševné zdravie v Česku aj vo svete rastie, a to najmä po pandémii covidu-19. "Dlhodobý stres má vplyv nielen na spoločenský život, ale vedie aj k absencii v práci, najmä u mladej generácie. To má, pochopiteľne, negatívne dôsledky na firmy aj ekonomiku ako celok. Mnoho firiem si to uvedomuje a zavádza programy na podporu duševného zdravia svojich zamestnancov," podotkol.
Výskum tiež ukázal, že duševné a fyzické zdravie je podľa 79 percent Čechov rovnako dôležité. Napriek tomu však český zdravotnícky systém podľa verejnosti uprednostňuje fyzické zdravie pred duševným. Dôležitosť psychického zdravia častejšie podľa Ipsos zdôrazňujú mladí ľudia.
Na výskume, ktorý sa uskutočnil v auguste 2024, sa zúčastnilo 1002 respondentov vo veku od 18 do 65 rokov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
