Bagdad 13. októbra (TASR) - Vedenie irackého Kurdistanu vyslalo do oblasti Kirkúku ďalších 6000 príslušníkov polovojenských jednotiek péšmarga na obranu pred "pravdepodobným útokom" zo strany irackých vládnych síl. Informovala o tom dnes kurdská televízna stanica Rudaw.

Posily dorazili do oblasti Kirkúku v noci nadnes a pridali sa tam "k desaťtisícom" príslušníkov jednotiek péšmarga.

Viceprezident kurdskej autonómie v Iraku a veliteľ polovojenských jednotiek Kosrat Rasúl v televízii Rudaw uviedol, že iracké jednotky sa stiahli ku Kirkúku a rozmiestnili sa v jeho okolí. Okrem toho sa podľa neho objavili aj vyhrážky zo strany irackej armády. Rasúl ubezpečil, že kurdské vedenie si neželá ozbrojený konflikt: "Snažíme sa riešiť problémy cestou dialógu."

Vedenie irackého Kurdistanu už aj predtým obvinilo Bagdad z prípravy sústredeného útoku na kurdskú autonómiu. Vedenie Iraku to však poprelo, pričom uviedlo, že sa o tom "ani len neuvažovalo". Iracký premiér Hajdar Abádí vyhlásil, že iracká "armáda nikdy nebude viesť vojnu proti irackým občanom vrátane Kurdov".

Napätie vo vzťahoch medzi Kurdistanom a vládou v Bagdade vyvolalo referendum o nezávislosti Kurdistanu, ktoré sa konalo 25. septembra a skončilo sa víťazstvom prívržencov odtrhnutia sa regiónu od Iraku. Vláda v Bagdade tvrdí, že referendum sa konalo v rozpore s ústavou, a výsledky hlasovania neuznáva.

Mesto Kirkúk, ktoré leží na severe Iraku a v blízkosti bohatých nálezísk ropy, nie je oficiálne súčasťou irackého Kurdistanu, ale pôsobia tam oddiely péšmarga.

Kurdské oddiely získali kontrolu nad Kirkúkom, keď sa džihádistická organizácia Islamský štát v roku 2014 zmocnila častí územia na severe Iraku, pričom nenarážala na žiaden odpor irackej armády. Bagdad už medzičasom Kurdov požiadal, aby odovzdali správu nad mestom federálnym úradom, k čomu však zatiaľ nedošlo. Tento ich spor sa ešte vystupňoval po nedávnom kontroverznom referende.