Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stalo sa tak v súvislosti s raketovým útokom na ciele v severnom Iraku, ktorý iránska armáda podnikla v noci na utorok.
Autor TASR
Bagdad/New York 17. januára (TASR) - Irak podal v Bezpečnostnej rade OSN sťažnosť na Irán. Stalo sa tak v súvislosti s raketovým útokom na ciele v severnom Iraku, ktorý iránska armáda podnikla v noci na utorok.
Ako informoval denník The Times of Israel, tento útok mal za následok aj odvolanie irackého veľvyslanca z Teheránu, ktorý trvá na tom, že cieľom jeho útoku bolo eliminovať hrozbu zo strany izraelských "špiónov".
Irán v pondelok neskoro večer vypálil rakety na objekty, ktoré označil za izraelskú "špionážnu centrálu" nachádzajúcu sa v luxusnej štvrti neďaleko rozľahlého areálu konzulátu USA v Arbíle - metropole poloautonómneho regiónu Kurdistan ležiaceho na severe Iraku. Iránskemu útoku boli vystavené aj ciele spojené s extrémistickou skupinou Islamský štát na severe Sýrie.
Irak považuje tento iránsky útok za hrubé porušenie svojej suverenity, ktoré je v príkrom rozpore so zásadami dobrého susedstva a medzinárodného práva a ohrozuje bezpečnosť regiónu.
Iránske revolučné gardy v utorok vo vyhlásení týkajúcom sa utorkového útoku spresnili, že na pozície IS v sýrskom Idlibe vypálili štyri rakety typu Chajbar, zatiaľ čo na ciele v Kurdistane na severe Iraku vystrelili 11 balistických rakiet, pričom - podľa Iránu - zasiahli centrálu izraelskej spravodajskej agentúry Mosad.
Irackí predstavitelia popreli, že by táto budova nejako súvisela s Mosadom, a iracký poradca pre národnú bezpečnosť Kásim Aradží toto tvrdenie rozhodne odmietol ako nepravdivé.
K útokom na Irak došlo v čase zvýšeného napätia v regióne a obáv z rozšírenia vojny medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Odohrali sa aj krátko po tom, ako sa skupina Islamský štát začiatkom januára prihlásila k zodpovednosti za dva samovražedné bombové útoky, ktorých terčom bol pamätník iránskeho generála Kásema Solejmáního zabitého pri útoku amerického bezpilotného lietadla v roku 2020. Pri útoku, ktorý sa odohral v meste Kermán, zahynulo najmenej 84 ľudí a 284 ďalších bolo zranených, doplnila agentúra AP.
Ako informoval denník The Times of Israel, tento útok mal za následok aj odvolanie irackého veľvyslanca z Teheránu, ktorý trvá na tom, že cieľom jeho útoku bolo eliminovať hrozbu zo strany izraelských "špiónov".
Irán v pondelok neskoro večer vypálil rakety na objekty, ktoré označil za izraelskú "špionážnu centrálu" nachádzajúcu sa v luxusnej štvrti neďaleko rozľahlého areálu konzulátu USA v Arbíle - metropole poloautonómneho regiónu Kurdistan ležiaceho na severe Iraku. Iránskemu útoku boli vystavené aj ciele spojené s extrémistickou skupinou Islamský štát na severe Sýrie.
Irak považuje tento iránsky útok za hrubé porušenie svojej suverenity, ktoré je v príkrom rozpore so zásadami dobrého susedstva a medzinárodného práva a ohrozuje bezpečnosť regiónu.
Iránske revolučné gardy v utorok vo vyhlásení týkajúcom sa utorkového útoku spresnili, že na pozície IS v sýrskom Idlibe vypálili štyri rakety typu Chajbar, zatiaľ čo na ciele v Kurdistane na severe Iraku vystrelili 11 balistických rakiet, pričom - podľa Iránu - zasiahli centrálu izraelskej spravodajskej agentúry Mosad.
Irackí predstavitelia popreli, že by táto budova nejako súvisela s Mosadom, a iracký poradca pre národnú bezpečnosť Kásim Aradží toto tvrdenie rozhodne odmietol ako nepravdivé.
K útokom na Irak došlo v čase zvýšeného napätia v regióne a obáv z rozšírenia vojny medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Odohrali sa aj krátko po tom, ako sa skupina Islamský štát začiatkom januára prihlásila k zodpovednosti za dva samovražedné bombové útoky, ktorých terčom bol pamätník iránskeho generála Kásema Solejmáního zabitého pri útoku amerického bezpilotného lietadla v roku 2020. Pri útoku, ktorý sa odohral v meste Kermán, zahynulo najmenej 84 ľudí a 284 ďalších bolo zranených, doplnila agentúra AP.
