Bagdad 24. októbra (TASR) - Iracké vojenské velenie dnes odmietlo vyhlásenia Turecka, že v operácii na oslobodenie mesta Mósul od džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) sa zúčastňujú aj turecké jednotky.

Ako uviedla agentúra DPA, ide o reakciu na nedeľňajšie vyhlásenie tureckého premiéra Binaliho Yildirima, ktorý tvrdil, že turecké delostrelectvo a tanky pomáhajú kurdským polovojenským jednotkám péšmarga v ich bojoch proti IS v oblasti Mósulu na severe Iraku. Yildirim doplnil, že sa tak deje na žiadosť kurdskej strany.

Podľa agentúry Anadolu malo ísť o boje v blízkosti mesta Bašíka. Velenie jednotiek péšmarga informovalo, že v rámci operácie na dobytie Mósulu kurdské oddiely toto mesto uplynulú nedeľu obkľúčili.

Nemenovaný predstaviteľ spoločného velenia však dnes rozhodne poprel účasť Turecka na "akejkoľvek vojenskej operácii" na oslobodenie provincie Ninive od IS.

Agentúra DPA konštatovala, že možné zapojenie sa tureckých jednotiek do vojenskej operácie prebiehajúcej v Iraku slúži ako zámienka na slovnú vojnu medzi predstaviteľmi tureckého a irackého vedenia, ktoré opakovane odmietlo ponuky Ankary na vyslanie vojenskej pomoci a podpory.

Iracký premiér Hajdar Abádí naposledy v nedeľu vyhlásil, že k zapojeniu Turecka do bojov o Mósul nedôjde. Zdôraznil, že iracké jednotky - podporované náletmi koalície vedenej Spojenými štátmi - sú schopné oslobodiť Mósul vlastnými silami.

Yildirim v reakcii na odmietanie pomoci vyzval vládu v Bagdade, aby namiesto kritiky tureckej vojenskej prítomnosti v Iraku bojovala s teroristickými organizáciami na svojom území. Ankara totiž tvrdí, že v Iraku má svoje skrýše teroristická organizácia Strana kurdských pracujúcich (PKK). Upozornil tiež, že zbraňami, ktoré Spojené štáty dodali kurdským polovojenským jednotkám v Iraku, podniká PKK svoje útoky na tureckom území.

Poukázal aj na znepokojenie Turecka ohľadom možných demografických zmien v oblasti po dobytí Mósulu, ktoré môže viesť k presídleniu dvoch miliónov ľudí a ďalšiemu prílevu utečencov do Turecka. Dodal, že podstatne môže vzrásť aj riziko vypuknutia náboženského konfliktu.

Pripomenul, že Turecko má s Irakom spoločnú hranicu v dĺžke 350 kilometrov, preto nemôže byť ľahostajné k teroristickým hrozbám a iným nebezpečenstvám prichádzajúcim z Iraku. "Turecko nebude v prípade potreby váhať so zásahom," upozornil Yildirim.

Turecko má na Kurdmi ovládanom území v blízkosti irackého mesta Bašíka, ležiaceho severovýchodne od Mósulu svoju vojenskú základňu. Na prítomnosti svojich vojakov tam trvá aj napriek opakovaným žiadostiam vlády v Bagdade, aby sa tureckí vojaci z tohto územia stiahli.