Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zahraniční volební pozorovatelia pripísali nízku účasť aj viac ako 250 000 príslušníkom bezpečnostných zložiek, ktorí dohliadali na priebeh hlasovania.
Autor TASR
,aktualizované Bagdad 12. októbra (TASR) – Blok vplyvného populistického duchovného Muktadu Sadra sa stal podľa predbežných výsledkov víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb v Iraku. Informovala o tom v noci na utorok agentúra DPA.
Podľa prvých odhadov, ktoré v pondelok zverejnila tamojšia volebná komisia, obsadil blok duchovného Muktadu Sadra najmenej 60 kresiel, čím si tak udržal pozíciu najväčšieho zoskupenia v 329-člennom parlamente.
V televíznom prejave tento vplyvný šiitský duchovný, ktorý však sám vo voľbách nekandidoval, neustále označoval svoj blok za „najväčší" a povzbudzoval svojich nasledovníkov k oslavám.
Naopak voľby budú podľa predbežných výsledkov pravdepodobne neúspešné pre blok Fatah zastrešujúci irackých šiitských moslimov podporovaných Iránom, ktorí v rokoch 2014 - 2017 bojovali po boku irackej armády proti Islamskému štátu. Obsadí totiž zrejme iba približne 14 kresiel, čo je výrazný pokles oproti 47 mandátom, ktoré mal blok Fatah v predchádzajúcom parlamente, píše DPA.
Hlasovanie sprevádzala rekordne nízka účasť, keďže svoje hlasy odovzdalo len 41 percent z 25 miliónov voličov, čo je najnižšia volebná účasť v piatych voľbách od zvrhnutia dlhoročného diktátora Saddáma Husajna v roku 2003. Už v roku 2018 klesla na rekordne nízku úroveň 44,5 percenta.
Tento trend sa pripisuje frustrácii mnohých Iračanov z politických elít. Irak bohatý na ropu sa ocitol v politickej a hospodárskej kríze. Premiér Mustafá Kázimí vypísal voľby o pol roka skôr po masových protestoch proti bujnejúcej korupcii, upadajúcej ekonomike a zlej infraštruktúre, ktoré vypukli v októbri 2019. Demonštranti vtedy vyzývali vládu na odstúpenie a rozpustenie parlamentu, ako aj na zmenu politického systému krajiny, ktorý je v platnosti od invázie vedenej USA v roku 2003.
Organizátori protestov však vyzvali na bojkot volieb, pretože neočakávali, že by zmenili súčasný pomer síl.
Zahraniční volební pozorovatelia pripísali nízku účasť aj viac ako 250.000 príslušníkom bezpečnostných zložiek, ktorí dohliadali na priebeh hlasovania. Podľa europoslankyne Violy von Cramonovej, šéfky volebných pozorovateľov EÚ, mohlo nasadenie takéhoto vysokého počtu vojakov a policajtov „ľudí trochu odradiť".
Podľa prvých odhadov, ktoré v pondelok zverejnila tamojšia volebná komisia, obsadil blok duchovného Muktadu Sadra najmenej 60 kresiel, čím si tak udržal pozíciu najväčšieho zoskupenia v 329-člennom parlamente.
V televíznom prejave tento vplyvný šiitský duchovný, ktorý však sám vo voľbách nekandidoval, neustále označoval svoj blok za „najväčší" a povzbudzoval svojich nasledovníkov k oslavám.
Naopak voľby budú podľa predbežných výsledkov pravdepodobne neúspešné pre blok Fatah zastrešujúci irackých šiitských moslimov podporovaných Iránom, ktorí v rokoch 2014 - 2017 bojovali po boku irackej armády proti Islamskému štátu. Obsadí totiž zrejme iba približne 14 kresiel, čo je výrazný pokles oproti 47 mandátom, ktoré mal blok Fatah v predchádzajúcom parlamente, píše DPA.
Hlasovanie sprevádzala rekordne nízka účasť, keďže svoje hlasy odovzdalo len 41 percent z 25 miliónov voličov, čo je najnižšia volebná účasť v piatych voľbách od zvrhnutia dlhoročného diktátora Saddáma Husajna v roku 2003. Už v roku 2018 klesla na rekordne nízku úroveň 44,5 percenta.
Tento trend sa pripisuje frustrácii mnohých Iračanov z politických elít. Irak bohatý na ropu sa ocitol v politickej a hospodárskej kríze. Premiér Mustafá Kázimí vypísal voľby o pol roka skôr po masových protestoch proti bujnejúcej korupcii, upadajúcej ekonomike a zlej infraštruktúre, ktoré vypukli v októbri 2019. Demonštranti vtedy vyzývali vládu na odstúpenie a rozpustenie parlamentu, ako aj na zmenu politického systému krajiny, ktorý je v platnosti od invázie vedenej USA v roku 2003.
Organizátori protestov však vyzvali na bojkot volieb, pretože neočakávali, že by zmenili súčasný pomer síl.
Zahraniční volební pozorovatelia pripísali nízku účasť aj viac ako 250.000 príslušníkom bezpečnostných zložiek, ktorí dohliadali na priebeh hlasovania. Podľa europoslankyne Violy von Cramonovej, šéfky volebných pozorovateľov EÚ, mohlo nasadenie takéhoto vysokého počtu vojakov a policajtov „ľudí trochu odradiť".
