Bagdad 10. októbra (TASR) - Predčasné parlamentné voľby sa v nedeľu začali v Iraku. Hlasovanie je vnímané ako ústupok protivládnym protestom, očakáva sa však, že bude bojkotované mnohými voličmi, ktorí nedôverujú prísľubom reforiem, informuje agentúra AFP.

Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h ráno miestneho času (6.00 h SELČ). "Musím prísť voliť v záujme zmeny k lepšiemu a zmeny súčasných vodcov, ktorí sú nekompetentní," povedal jeden z prvých voličov Džímánd Chálil. "Mali množstvo sľubov, ale nič nám nepriniesli," dodal.

V irackej metropole Bagdad je hlasovanie sprevádzané prísnymi bezpečnostnými opatreniami, voliči sú pred vstupom do volebných miestností dvakrát kontrolovaní. V Iraku pre voľby zatvorili aj letiská, ktoré zostanú mimo prevádzky do pondelkových skorých ranných hodín.

Napriek tomu, že iracká vláda v roku 2017 deklarovala víťazstvo nad džihádistickou organizáciou Islamský štát (IS), spiace bunky džihádistov pokračujú v útokoch, pripomína AFP.

Volebné miestnosti budú otvorené do 18.00 h miestneho času (19.00 h SELČ) a prvé predbežné výsledky sa očakávajú do 24 hodín po ich uzatvorení. Hlasovanie monitorujú desiatky pozorovateľov vyslaných Európskou úniou (EÚ) a Organizáciou Spojených národov (OSN).

Foto: TASR/AP

Iracký premiér Mustafá Kázimí svoj hlas odovzdal skoro ráno v prísne stráženej bagdadskej štvrti Zelená zóna. "Je to príležitosť na zmenu," uviedol a zároveň vyzval obyvateľov Iraku, aby prišli k volebným urnám. "Poďte voliť, zmeňte svoju realitu, pre Irak a pre vašu budúcnosť," povedal Kázimí, ktorého politická budúcnosť visí na vlásku. Len málo pozorovateľov je však ochotných predpovedať, kto z hlasovania vzíde ako víťaz, píše AFP. Analytici však už naznačili, že hlasovanie bude sprevádzať rekordne nízka účasť.

Práve Kázimí, ktorý sa ujal funkcie v máji minulého roka, vyhlásil konanie volieb o niekoľko mesiacov skôr v reakcii na rozsiahle protesty, pripomína agentúra DPA. Masové protesty v Iraku vypukli v roku 2019. Demonštranti vtedy vyzývali vládu na odstúpenie a rozpustenie parlamentu, ako aj na zmenu politického systému krajiny, ktorý je v platnosti od invázie vedenej USA v roku 2003.