Päťdesiatdvaročná Mohammadíová je vo väzení od novembra 2021 kde si odpykáva niekoľko trestov za odmietanie povinného nosenia hidžábu pre ženy a odmietanie trestu smrti v Iráne.
Autor TASR
Teherán 18. júna (TASR) - Laureátku Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíiovú odsúdil iránsky súd na rok väzenia za protištátnu propagandu, uviedol v utorok právnik uväznenej aktivistky Mustafa Nili. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Päťdesiatdvaročná Mohammadíová je vo väzení od novembra 2021 kde si odpykáva niekoľko trestov za odmietanie povinného nosenia hidžábu pre ženy a odmietanie trestu smrti v Iráne.
Právnik Nili na sociálnej sieti X uviedol, že "Mohammadiová bola odsúdená na jeden rok väzenia za propagandu proti systému". Dôvodom sú podľa iránskeho právnika výzvy na bojkot parlamentných volieb, listy švédskym a nórskym poslancom a poznámky o Dine Ghalibafovej.
Podľa skupiny na ochranu práv bola študentka a novinárka Ghalibafová vzatá do väzby, pretože na sociálnych sieťach obvinila iránske bezpečnostné sily zo sexuálneho napadnutia a spútania počas zadržania na stanici metra.
Oficiálna internetová stránka iránskeho súdnictva Mizan Online v apríli uviedla, že iránska novinárka nebola znásilnená a je stíhaná za falošné vyjadrenie.
Mohammadiová sa odmietla zúčastniť na júnovom súdnom pojednávaní v Teheráne. V marci zverejnila zvukový záznam z väzenia, v ktorom odsúdila "rozsiahlu vojnu proti ženám" v islamskej republike.
Iránska polícia v posledných mesiacoch zintenzívnila uplatňovanie islamského kódexu obliekania žien, pričom využíva kamerový systém na identifikáciu žien bez hidžábu, šatky zakrývajúcej vlasy.
Podľa náboženských pravidiel prijatých krátko po islamskej revolúcii v roku 1979 musia mať ženy v Iráne na verejnosti zakryté vlasy a krk.
Päťdesiatdvaročná Mohammadíová je vo väzení od novembra 2021 kde si odpykáva niekoľko trestov za odmietanie povinného nosenia hidžábu pre ženy a odmietanie trestu smrti v Iráne.
Právnik Nili na sociálnej sieti X uviedol, že "Mohammadiová bola odsúdená na jeden rok väzenia za propagandu proti systému". Dôvodom sú podľa iránskeho právnika výzvy na bojkot parlamentných volieb, listy švédskym a nórskym poslancom a poznámky o Dine Ghalibafovej.
Podľa skupiny na ochranu práv bola študentka a novinárka Ghalibafová vzatá do väzby, pretože na sociálnych sieťach obvinila iránske bezpečnostné sily zo sexuálneho napadnutia a spútania počas zadržania na stanici metra.
Oficiálna internetová stránka iránskeho súdnictva Mizan Online v apríli uviedla, že iránska novinárka nebola znásilnená a je stíhaná za falošné vyjadrenie.
Mohammadiová sa odmietla zúčastniť na júnovom súdnom pojednávaní v Teheráne. V marci zverejnila zvukový záznam z väzenia, v ktorom odsúdila "rozsiahlu vojnu proti ženám" v islamskej republike.
Iránska polícia v posledných mesiacoch zintenzívnila uplatňovanie islamského kódexu obliekania žien, pričom využíva kamerový systém na identifikáciu žien bez hidžábu, šatky zakrývajúcej vlasy.
Podľa náboženských pravidiel prijatých krátko po islamskej revolúcii v roku 1979 musia mať ženy v Iráne na verejnosti zakryté vlasy a krk.