Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 30. november 2024Meniny má Ondrej a Andrej
< sekcia Zahraničie

Iránsky exprezident zaregistroval svoju kandidatúru na prezidenta

Bývalý iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád ukazuje znak víťazstva počas registrácie svojej kandidatúry do nastávajúcich prezidentských volieb, ktoré sú v islamskej republike naplánované na jún, 12. mája 2021 v Teheráne. Foto: TASR/AP

Ahmadínežád bol na začiatku svojho mandátu hlavy štátu obľúbencom v radoch duchovenstva, zástancov tvrdej línie a parlamentných konzervatívcov, ako aj u časti justície.

Teherán 12. mája (TASR) - Bývalý iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád zaregistroval v stredu svoju kandidatúru do nastávajúcich prezidentských volieb, ktoré sú v islamskej republike naplánované na jún.

Ako píše agentúra AP, iránske štátne médiá odvysielali, ako Ahmadínežád a jeho prívrženci spoločne prišli k registračnému centru v budove ministerstva vnútra, kde exprezident vyplnil potrebné registračné dokumenty.

Ahmadínežád, ktorý bol ako prezident od roku 2005 do roku 2013 zástancom tvrdej línie, sa v ostatných rokoch pokúsil pretvoriť svoj imidž na zástancu umiernenejšej politiky, komentuje AP.

Exprezident zaregistroval svoju kandidatúru aj pred štyrmi rokmi, do predchádzajúcich prezidentských volieb v roku 2017. Iránska Rada strážcov ústavy ho však mesiac pred hlasovaním vtedy vylúčila. Jeho registrácia bola totiž v rozpore s odporučením najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, aby sa Ahmadínežád o úrad hlavy štátu už neuchádzal, a verejnosť považovala Ahmadínežádovu registráciu za urážku ajatolláha ako najväčšej autority Iránu.

Chameneí však v utorok uviedol, že sa nepostaví proti žiadnemu kandidátovi. Iránska volebná komisia však stále môže neprijať Ahmadínežádovu registráciu, pripomína AP. Jeho návrat na politickú scénu však môže v každom prípade vyvolať nevôľu medzi konzervatívnymi frakciami, ktoré chcú zaujať tvrdší postoj voči Západu, najmä však proti USA a Izraelu, analyzuje AP.

Ahmadínežád bol na začiatku svojho mandátu hlavy štátu obľúbencom v radoch duchovenstva, zástancov tvrdej línie a parlamentných konzervatívcov, ako aj u časti justície.

Ku koncu však narastali pochybnosti o jeho politike, keďže jeho rozhodnutia týkajúce sa iránskeho jadrového programu viedli k uvaleniu sankcií na Teherán a predznamenali ekonomickú krízu.

Irán bol zároveň medzinárodne izolovaný pre svoje vojenské hrozby adresované Izraelu a popieranie holokaustu.