Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Irán opakovane v posledných rokoch informoval, že plánuje postaviť ďalšie jadrové elektrárne, ale nič nenaznačovalo, že už prebiehajú nejaké práce.
Autor TASR
Teherán 27. mája (TASR) - Irán plánuje postaviť najmenej dve nové atómové elektrárne vedľa tej existujúcej, ktorej prevádzku spustili vlani s pomocou Ruska. Oznámil to dnes šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu Ferejdún Abbásí, ktorého citovala štátna televízia.
Abbásí povedal, že Irán sa nachádza v prvých etapách plánovania nových 1000-megawattových jadrových elektrární a ich výstavba sa začne do jedného až dvoch rokov.
Irán opakovane v posledných rokoch informoval, že plánuje postaviť ďalšie jadrové elektrárne, ale nič nenaznačovalo, že už prebiehajú nejaké práce.
Prvá jadrová elektráreň v Iráne začala fungovať vlani v máji v juhoiránskom pobrežnom meste Búšehr.
Západ podozrieva Irán, že uskutočňuje program na výrobu jadrových zbraní, ale Teherán toto obvinenie popiera.
Šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu Abbásí dnes zároveň vyhlásil, že v tomto období nie sú žiadne dôvody, aby jeho krajina zastavila výrobu uránu obohateného na 20 percent - čo je kľúčová požiadavka svetových veľmocí.
Západ sa obáva, že 20-percentný urán by bolo možné rýchlo premeniť na materiál vhodný na vývoj jadrových zbraní. Irán však tvrdí, že jeho jadrový program a program obohacovania uránu má výlučne mierové účely.
Abbásí, ktorého citovala polooficiálna tlačová agentúra ISNA, povedal, že Irán bude pokračovať s obohacovaním uránu na vyššiu, 20-percentnú úroveň. Podľa jeho slov ho totiž potrebujú do reaktora využívaného na lekársky výskum, ktorý produkuje izotopy na liečbu približne milióna pacientov v Iráne, chorých na rakovinu.
"Nemáme dôvod prestať s obohacovaním uránu na 20 percent, pretože produkujeme iba maximálne 20-percentný materiál, ktorý potrebujeme. Nič viac, nič menej," uviedol Abbásí.
Abbásího vyhlásenie o obohacovaní uránu sa zhodovalo s námietkami Iránu, ktoré minulý týždeň vyslovil na stretnutí so svetovými veľmocami v Bagdade. Tie totiž Teheránu navrhli, aby zastavil obohacovanie na 20 percent, výmenou za americký balík pomoci - ten by zahŕňal zásobovanie Iránu rádioaktívnym materiálom a náhradnými dielmi pre civilné lietadlá.
Irán žiada, aby Západ zmiernil ropné embargo a sankcie proti iránskym bankám, až potom je ochotný zvažovať pozastavenie obohacovania na 20 percent.
Abbásí povedal, že Irán sa nachádza v prvých etapách plánovania nových 1000-megawattových jadrových elektrární a ich výstavba sa začne do jedného až dvoch rokov.
Irán opakovane v posledných rokoch informoval, že plánuje postaviť ďalšie jadrové elektrárne, ale nič nenaznačovalo, že už prebiehajú nejaké práce.
Prvá jadrová elektráreň v Iráne začala fungovať vlani v máji v juhoiránskom pobrežnom meste Búšehr.
Západ podozrieva Irán, že uskutočňuje program na výrobu jadrových zbraní, ale Teherán toto obvinenie popiera.
Šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu Abbásí dnes zároveň vyhlásil, že v tomto období nie sú žiadne dôvody, aby jeho krajina zastavila výrobu uránu obohateného na 20 percent - čo je kľúčová požiadavka svetových veľmocí.
Západ sa obáva, že 20-percentný urán by bolo možné rýchlo premeniť na materiál vhodný na vývoj jadrových zbraní. Irán však tvrdí, že jeho jadrový program a program obohacovania uránu má výlučne mierové účely.
Abbásí, ktorého citovala polooficiálna tlačová agentúra ISNA, povedal, že Irán bude pokračovať s obohacovaním uránu na vyššiu, 20-percentnú úroveň. Podľa jeho slov ho totiž potrebujú do reaktora využívaného na lekársky výskum, ktorý produkuje izotopy na liečbu približne milióna pacientov v Iráne, chorých na rakovinu.
"Nemáme dôvod prestať s obohacovaním uránu na 20 percent, pretože produkujeme iba maximálne 20-percentný materiál, ktorý potrebujeme. Nič viac, nič menej," uviedol Abbásí.
Abbásího vyhlásenie o obohacovaní uránu sa zhodovalo s námietkami Iránu, ktoré minulý týždeň vyslovil na stretnutí so svetovými veľmocami v Bagdade. Tie totiž Teheránu navrhli, aby zastavil obohacovanie na 20 percent, výmenou za americký balík pomoci - ten by zahŕňal zásobovanie Iránu rádioaktívnym materiálom a náhradnými dielmi pre civilné lietadlá.
Irán žiada, aby Západ zmiernil ropné embargo a sankcie proti iránskym bankám, až potom je ochotný zvažovať pozastavenie obohacovania na 20 percent.
