Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Iránom sa zhoršili v januári, keď ozbrojenec vtrhol na veľvyslanectvo Baku v Teheráne, pričom zabil jedného diplomata a zranil dvoch členov ochranky.
Autor TASR
Teherán 2. októbra (TASR) — Irán je proti akýmkoľvek "geopolitickým zmenám" na Kaukaze, uviedol v pondelok podľa agentúry AFP hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání.
Kanání mal na mysli pozemný Zangezurský koridor — budúcu spojnicu pevninského Azerbajdžanu s jeho exklávou Nachičevan pokračujúcu do Turecka.
Irán formuloval toto vyjadrenie napriek tomu, že nedávno vyjadril podporu snahám Azerbajdžanu ovládnuť Náhorný Karabach — územie, ktoré podľa medzinárodného práva prináleží Azerbajdžanu, ale bolo roky ovládané miestnymi arménskymi separatistami. Azerbajdžanská armáda tam 19. septembra spustila bleskovú, údajne protiteroristickú, operáciu, ktorá mala za následok kapituláciu karabašských separatistov a následne aj masový odchod etnických Arménov.
Náhorný Karabach leží východne od Zangezuru a niektorí experti sa domnievajú, že azerbajdžanský prezident Ilham Alijev by sa teraz mohol pokúsiť začať vojenské operácie i v južnom Arménsku s cieľom vytvoriť prepojenie s Nachičevanom.
Nachičevan nesusedí s Azerbajdžanom, je vklinený medzi Arménsko, Turecko a Irán. Anexia spomínaného koridoru by prerušila prístup Iránu do Arménska a následne i do Európy.
Kanáního komentár je zrejme reakciou na návštevu tajomníka Arménskej bezpečnostnej rady Armena Grigorjana v Teheráne, kde sa v nedeľu stretol so svojím iránskym kolegom Alím Akbarom Ahmadjánom. Podľa Kanáního obaja diskutovali o "najnovšom vývoji na južnom Kaukaze".
Irán hraničí s Azerbajdžanom a Arménskom a na jeho území žije aj približne desaťmiliónová azerbajdžanská komunita i takmer 100.000 etnických Arménov.
Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Iránom sa zhoršili v januári, keď ozbrojenec vtrhol na veľvyslanectvo Baku v Teheráne, pričom zabil jedného diplomata a zranil dvoch členov ochranky.
Teherán sa tiež obáva, že jeho úhlavný nepriateľ Izrael, ktorý je hlavným dodávateľom zbraní do Azerbajdžanu, by mohol využiť azerbajdžanské územie na ofenzívu proti Iránu.
Kanání mal na mysli pozemný Zangezurský koridor — budúcu spojnicu pevninského Azerbajdžanu s jeho exklávou Nachičevan pokračujúcu do Turecka.
Irán formuloval toto vyjadrenie napriek tomu, že nedávno vyjadril podporu snahám Azerbajdžanu ovládnuť Náhorný Karabach — územie, ktoré podľa medzinárodného práva prináleží Azerbajdžanu, ale bolo roky ovládané miestnymi arménskymi separatistami. Azerbajdžanská armáda tam 19. septembra spustila bleskovú, údajne protiteroristickú, operáciu, ktorá mala za následok kapituláciu karabašských separatistov a následne aj masový odchod etnických Arménov.
Náhorný Karabach leží východne od Zangezuru a niektorí experti sa domnievajú, že azerbajdžanský prezident Ilham Alijev by sa teraz mohol pokúsiť začať vojenské operácie i v južnom Arménsku s cieľom vytvoriť prepojenie s Nachičevanom.
Nachičevan nesusedí s Azerbajdžanom, je vklinený medzi Arménsko, Turecko a Irán. Anexia spomínaného koridoru by prerušila prístup Iránu do Arménska a následne i do Európy.
Kanáního komentár je zrejme reakciou na návštevu tajomníka Arménskej bezpečnostnej rady Armena Grigorjana v Teheráne, kde sa v nedeľu stretol so svojím iránskym kolegom Alím Akbarom Ahmadjánom. Podľa Kanáního obaja diskutovali o "najnovšom vývoji na južnom Kaukaze".
Irán hraničí s Azerbajdžanom a Arménskom a na jeho území žije aj približne desaťmiliónová azerbajdžanská komunita i takmer 100.000 etnických Arménov.
Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Iránom sa zhoršili v januári, keď ozbrojenec vtrhol na veľvyslanectvo Baku v Teheráne, pričom zabil jedného diplomata a zranil dvoch členov ochranky.
Teherán sa tiež obáva, že jeho úhlavný nepriateľ Izrael, ktorý je hlavným dodávateľom zbraní do Azerbajdžanu, by mohol využiť azerbajdžanské územie na ofenzívu proti Iránu.