Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Iráne popravili v roku 2021 prinajmenšom 314 ľudí. Podľa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International popravuje viac ľudí než Irán už len Čína.
Autor TASR
Teherán 10. január (TASR) - Irán odsúdil na smrť v súvislosti s protivládnymi protestmi ďalšieho muža. Oznámila to v utorok tamojšia justícia, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Džavád Rúhí bol podľa spravodajského webu Mízán usvedčený z vedenia skupiny výtržníkov, podnecovania ľudí k vytváraniu neistoty a tiež "odpadlíctva", ktorého sa dopustil spálením Koránu. Za vinného ho uznali aj z "podpálenia a zničenia majetku spôsobom, ktorý predstavuje vážne narušenie verejného poriadku a bezpečnosti krajiny".
Irán v súvislosti s protestmi vykonal už štyri popravy, z toho posledné dve v sobotu. Tamojšia justícia zároveň v pondelok informovala, že za zabitie príslušníkov bezpečnostných síl odsúdila na smrť ďalších troch ľudí. Celkovo tak odsúdili na hrdelný trest v súvislosti s demonštráciami už 18 ľudí. Šiestim z nich však umožnili obnovu súdneho konania a viacerí ďalší, vrátane najnovšie odsúdeného Rúhího, sa voči verdiktom ešte môžu odvolať.
Popredný predstaviteľ OSN v utorok podľa agentúry DPA informoval, že medzi odsúdenými na popravu figuruje aj žena. Muhammad Alí an-Nsúr, ktorý v rámci Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) riadi sekciu pre Blízky východ a severnú Afriku, v Ženeve tiež povedal, že sa v Iráne aktuálne schyľuje k dvom popravám.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzval Teherán, aby popravy nevykonal. Türk označil obvinenia voči odsúdeným za vágne a uviedol, že v ich prípadoch neboli dodržané ani minimálne záruky spravodlivého procesu.
"Zneužívanie súdnych procesov ako zbraní na potrestanie ľudí za uplatňovanie ich základných (ľudských) práv, akými je napríklad organizovanie či účasť na demonštráciách, sa rovná štátom schvaľovanému zabíjaniu," dodal Türk.
Masové celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra ako reakcia na smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy.
Iránske bezpečnostné zložky tvrdo zasahujú voči účastníkom týchto demonštrácií, ktoré režim označuje za nepokoje vyvolané zahraničnými nepriateľmi Teheránu. O život prišli už stovky ľudí a ďalšie tisíce skončili vo väzbe.
V Iráne popravili v roku 2021 prinajmenšom 314 ľudí. Podľa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International popravuje viac ľudí než Irán už len Čína.
Džavád Rúhí bol podľa spravodajského webu Mízán usvedčený z vedenia skupiny výtržníkov, podnecovania ľudí k vytváraniu neistoty a tiež "odpadlíctva", ktorého sa dopustil spálením Koránu. Za vinného ho uznali aj z "podpálenia a zničenia majetku spôsobom, ktorý predstavuje vážne narušenie verejného poriadku a bezpečnosti krajiny".
Irán v súvislosti s protestmi vykonal už štyri popravy, z toho posledné dve v sobotu. Tamojšia justícia zároveň v pondelok informovala, že za zabitie príslušníkov bezpečnostných síl odsúdila na smrť ďalších troch ľudí. Celkovo tak odsúdili na hrdelný trest v súvislosti s demonštráciami už 18 ľudí. Šiestim z nich však umožnili obnovu súdneho konania a viacerí ďalší, vrátane najnovšie odsúdeného Rúhího, sa voči verdiktom ešte môžu odvolať.
Popredný predstaviteľ OSN v utorok podľa agentúry DPA informoval, že medzi odsúdenými na popravu figuruje aj žena. Muhammad Alí an-Nsúr, ktorý v rámci Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) riadi sekciu pre Blízky východ a severnú Afriku, v Ženeve tiež povedal, že sa v Iráne aktuálne schyľuje k dvom popravám.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzval Teherán, aby popravy nevykonal. Türk označil obvinenia voči odsúdeným za vágne a uviedol, že v ich prípadoch neboli dodržané ani minimálne záruky spravodlivého procesu.
"Zneužívanie súdnych procesov ako zbraní na potrestanie ľudí za uplatňovanie ich základných (ľudských) práv, akými je napríklad organizovanie či účasť na demonštráciách, sa rovná štátom schvaľovanému zabíjaniu," dodal Türk.
Masové celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra ako reakcia na smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy.
Iránske bezpečnostné zložky tvrdo zasahujú voči účastníkom týchto demonštrácií, ktoré režim označuje za nepokoje vyvolané zahraničnými nepriateľmi Teheránu. O život prišli už stovky ľudí a ďalšie tisíce skončili vo väzbe.
V Iráne popravili v roku 2021 prinajmenšom 314 ľudí. Podľa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International popravuje viac ľudí než Irán už len Čína.
