Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Irán má dlhodobo napäté vzťahy s MAAE, ktorá monitoruje jeho jadrový program.
Autor TASR
Teherán 15. novembra (TASR) – Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi navštívil v piatok dve kľúčové iránske zariadenia na obohacovanie uránu neďaleko mesta Natanz a vo Fordó. Bez ďalších podrobností to uviedli iránske štátne médiá, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru Reuters.
Grossi aj s delegáciu MAAE pricestoval do Teheránu v stredu večer. Vo štvrtok sa individuálne stretol s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím, šéfom Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Mohammadom Eslámím a prezidentom Masúdom Pezeškijánom. V zariadeniach na obohacovanie uránu v Natanzi a Fordó si chcel urobiť obraz o vývoji iránskeho jadrového programu.
Arákčí po rozhovore s Grossim v príspevku na sieti X napísal, že "loptička je teraz na strane EÚ/E3“, pričom mal na mysli tri európske krajiny – Francúzsko, Britániu a Nemecko –, ktoré spolu s USA rokujú s Teheránom o jeho jadrovom programe.
"Sme ochotní rokovať na základe našich národných záujmov a našich neodňateľných práv, ale nie sme pripravení rokovať pod nátlakom a zastrašovaním," uviedol Arákčí.
Hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí novinárom povedal, že spomínané tri európske krajiny si počkajú na výsledky Grossiho návštevy a potom sa rozhodnú, ako zareagujú. Irán podľa neho musí plne implementovať svoje medzinárodné záväzky a spolupracovať s MAAE.
Irán má dlhodobo napäté vzťahy s MAAE, ktorá monitoruje jeho jadrový program. Západné krajiny Teherán podozrievajú, že zámerom tohto programu je časom vyvinúť jadrovú zbraň. Irán tvrdí, že ide o výlučne mierový projekt.
Irán v roku 2015 podpísal jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou. Zaviazal sa v nej obmedziť obohacovanie uránu a povoliť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však USA rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od dohody s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo dosiahnuť a Teherán po čase prestal pôvodnú dohodu dodržiavať. Trump nekonkretizoval, či po opätovnom nástupe do úradu obnoví svoju politiku "maximálneho tlaku" na Teherán.
Grossi aj s delegáciu MAAE pricestoval do Teheránu v stredu večer. Vo štvrtok sa individuálne stretol s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím, šéfom Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Mohammadom Eslámím a prezidentom Masúdom Pezeškijánom. V zariadeniach na obohacovanie uránu v Natanzi a Fordó si chcel urobiť obraz o vývoji iránskeho jadrového programu.
Arákčí po rozhovore s Grossim v príspevku na sieti X napísal, že "loptička je teraz na strane EÚ/E3“, pričom mal na mysli tri európske krajiny – Francúzsko, Britániu a Nemecko –, ktoré spolu s USA rokujú s Teheránom o jeho jadrovom programe.
"Sme ochotní rokovať na základe našich národných záujmov a našich neodňateľných práv, ale nie sme pripravení rokovať pod nátlakom a zastrašovaním," uviedol Arákčí.
Hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí novinárom povedal, že spomínané tri európske krajiny si počkajú na výsledky Grossiho návštevy a potom sa rozhodnú, ako zareagujú. Irán podľa neho musí plne implementovať svoje medzinárodné záväzky a spolupracovať s MAAE.
Irán má dlhodobo napäté vzťahy s MAAE, ktorá monitoruje jeho jadrový program. Západné krajiny Teherán podozrievajú, že zámerom tohto programu je časom vyvinúť jadrovú zbraň. Irán tvrdí, že ide o výlučne mierový projekt.
Irán v roku 2015 podpísal jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou. Zaviazal sa v nej obmedziť obohacovanie uránu a povoliť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však USA rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od dohody s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo dosiahnuť a Teherán po čase prestal pôvodnú dohodu dodržiavať. Trump nekonkretizoval, či po opätovnom nástupe do úradu obnoví svoju politiku "maximálneho tlaku" na Teherán.
