Hovorca iránskeho rezortu diplomacie uviedol, že veľvyslanec bol povolaný v súvislosti s verdiktom štokholmského súdu zo 14. júla.
Autor TASR
Teherán 21. júla (TASR) - Iránske ministerstvo zahraničných vecí si povolalo na konzultácie veľvyslanca vo Švédsku po tom, čo minulý týždeň súd vo Švédsku odsúdil bývalého iránskeho pomocného prokurátora Hamída Núrího na doživotie za vojnové zločiny spáchané v 80. rokoch počas iránsko-irackej vojny. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy agentúry AP, ktorá sa odvoláva na iránsku štátnu televíziu.
Hovorca iránskeho rezortu diplomacie uviedol, že veľvyslanec bol povolaný v súvislosti s verdiktom štokholmského súdu zo 14. júla. Ten Núrího odsúdil za úlohu, ktorú zohral pri popravách politických väzňov v Iráne v júli a auguste 1988, keď pracoval ako pomocný prokurátor vo väznici na predmestí mesta Karadž.
Súdny proces sa týkal masových popráv 5000 väzňov na viacerých miestach v Iráne, ktoré údajne nariadil vtedajší najvyšší náboženský vodca ajatolláh Chomejní. Popravy boli odvetou za útoky, ktoré vykonávala exilová opozičná skupina Ľudoví mudžahedíni (MEK) na konci iránsko-irackej vojny (1980 – 1988).
Núrí bol odsúdený nielen za svoju rolu pri popravách členov MEK, ale aj za druhú vlnu popráv "zameranú na sympatizantov ľavice, ktorí sa museli vzdať svojej islamskej viery", konštatoval švédsky súd.
Proces, ktoré prebiehal od vlaňajšieho augusta, vyvolal napätie medzi Švédskom a Iránom. Teherán označil verdikt za politický a dodal, že prípad bol postavený na "nepodložených a vykonštruovaných obvineniach voči Iránu a jeho súdnictvu".
AP pripomína, že v Iráne boli v posledných mesiacoch zadržaní viacerí občania európskych krajín vrátane švédskeho turistu, dvoch Francúzov či poľského vedca. Tieto kroky vyvolali obavy, že Irán chce zadržaných cudzincov využívať na vyjednávanie so Spojenými štátmi a Európou vo veci uvoľnenia sankcií uvalených na Irán za jeho jadrový program.
Hovorca iránskeho rezortu diplomacie uviedol, že veľvyslanec bol povolaný v súvislosti s verdiktom štokholmského súdu zo 14. júla. Ten Núrího odsúdil za úlohu, ktorú zohral pri popravách politických väzňov v Iráne v júli a auguste 1988, keď pracoval ako pomocný prokurátor vo väznici na predmestí mesta Karadž.
Súdny proces sa týkal masových popráv 5000 väzňov na viacerých miestach v Iráne, ktoré údajne nariadil vtedajší najvyšší náboženský vodca ajatolláh Chomejní. Popravy boli odvetou za útoky, ktoré vykonávala exilová opozičná skupina Ľudoví mudžahedíni (MEK) na konci iránsko-irackej vojny (1980 – 1988).
Núrí bol odsúdený nielen za svoju rolu pri popravách členov MEK, ale aj za druhú vlnu popráv "zameranú na sympatizantov ľavice, ktorí sa museli vzdať svojej islamskej viery", konštatoval švédsky súd.
Proces, ktoré prebiehal od vlaňajšieho augusta, vyvolal napätie medzi Švédskom a Iránom. Teherán označil verdikt za politický a dodal, že prípad bol postavený na "nepodložených a vykonštruovaných obvineniach voči Iránu a jeho súdnictvu".
AP pripomína, že v Iráne boli v posledných mesiacoch zadržaní viacerí občania európskych krajín vrátane švédskeho turistu, dvoch Francúzov či poľského vedca. Tieto kroky vyvolali obavy, že Irán chce zadržaných cudzincov využívať na vyjednávanie so Spojenými štátmi a Európou vo veci uvoľnenia sankcií uvalených na Irán za jeho jadrový program.