Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na zadržaní plavidla Grace 1 v skorých ranných hodinách sa podieľali gibraltárska polícia a príslušné colné úrady spolu s jednotkou britského kráľovského námorníctva.
Autor TASR
Teherán 4. júla (TASR) - Irán si vo štvrtok predvolal britského veľvyslanca na protest voči "nelegálnemu zadržaniu" iránskeho supertankera, ku ktorému došlo vo štvrtok vo vodách Gibraltáru, zámorského územia Británie. Informovalo o tom iránske ministerstvo zahraničných vecí, z ktorého vyhlásenia citovala agentúra AFP.
Predseda gibraltárskej vlády Fabian Picardo predtým uviedol, že k zadržaniu supertankeru došlo pre podozrenie, že viezol ropu do Sýrie, čo je v rozpore so sankciami Európskej únie.
Na zadržaní plavidla Grace 1 v skorých ranných hodinách sa podieľali gibraltárska polícia a príslušné colné úrady spolu s jednotkou britského kráľovského námorníctva.
"Po nelegálnom zachytení iránskeho ropného tankera britskými námornými silami v Gibraltárskom prielive, bol veľvyslanec tejto krajiny predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí," uviedol hovorca iránskeho rezortu diplomacie Abbás Músaví.
Predvolanie veľvyslanca vzápätí potvrdil aj Londýn. Hovorca britského ministerstva zahraničných vecí pritom uviedol, že ambasádor zopakuje na stretnutí zopakuje, že Británia trvá na oprávnenosti zadržania supertankera, napísala agentúra Reuters.
Gibraltárske úrady o pôvode zachyteného plavidla neinformovali, podľa britského časopisu o moreplavbe Lloyd's List sa však supertanker Grace 1 plavil pod panamskou vlajkou, pričom viezol iránsku ropu.
Agentúra AP uvádza, že v registri OSN je ako majiteľ lode uvedená spoločnosť Grace Tankers Ltd. so sídlom v Singapure.
Šéf španielskej diplomacie Josep Borrell novinárom povedal, že plavidlo bolo zadržané na žiadosť USA.
K incidentu došlo v čase už beztak eskalujúceho napätia medzi Západom a Iránom, kedy EÚ premýšľa ako zareagovať na oznámenie Teheránu, že zvýši obohacovanie uránu aj nad úroveň stanovenú v medzinárodnej jadrovej dohody, ktorú dosiahol so svetovými mocnosťami v roku 2015. Irán takýmto oznámením reagoval na vlaňajšie odstúpenie USA od zmienenej dohody, i uvalenie nových amerických sankcií.
Európska únia rozhodla o uvalení sankcií voči režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada v roku 2011. Na sankčnom zozname EÚ sa nachádza 277 sýrskych predstaviteľov. Dôvodom je ich účasť na "násilných represiách" voči civilnému obyvateľstvu.
Voči Sýrii uplatňuje EÚ okrem cestovných obmedzení a zmrazenia vkladov aj ďalšie druhy sankcií vrátane embarga na vývoz zbraní a citlivých materiálov. Zakázala tiež dovoz sýrskej ropy a investície do tamojšieho ropného priemyslu.
Predseda gibraltárskej vlády Fabian Picardo predtým uviedol, že k zadržaniu supertankeru došlo pre podozrenie, že viezol ropu do Sýrie, čo je v rozpore so sankciami Európskej únie.
Na zadržaní plavidla Grace 1 v skorých ranných hodinách sa podieľali gibraltárska polícia a príslušné colné úrady spolu s jednotkou britského kráľovského námorníctva.
"Po nelegálnom zachytení iránskeho ropného tankera britskými námornými silami v Gibraltárskom prielive, bol veľvyslanec tejto krajiny predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí," uviedol hovorca iránskeho rezortu diplomacie Abbás Músaví.
Predvolanie veľvyslanca vzápätí potvrdil aj Londýn. Hovorca britského ministerstva zahraničných vecí pritom uviedol, že ambasádor zopakuje na stretnutí zopakuje, že Británia trvá na oprávnenosti zadržania supertankera, napísala agentúra Reuters.
Gibraltárske úrady o pôvode zachyteného plavidla neinformovali, podľa britského časopisu o moreplavbe Lloyd's List sa však supertanker Grace 1 plavil pod panamskou vlajkou, pričom viezol iránsku ropu.
Agentúra AP uvádza, že v registri OSN je ako majiteľ lode uvedená spoločnosť Grace Tankers Ltd. so sídlom v Singapure.
Šéf španielskej diplomacie Josep Borrell novinárom povedal, že plavidlo bolo zadržané na žiadosť USA.
K incidentu došlo v čase už beztak eskalujúceho napätia medzi Západom a Iránom, kedy EÚ premýšľa ako zareagovať na oznámenie Teheránu, že zvýši obohacovanie uránu aj nad úroveň stanovenú v medzinárodnej jadrovej dohody, ktorú dosiahol so svetovými mocnosťami v roku 2015. Irán takýmto oznámením reagoval na vlaňajšie odstúpenie USA od zmienenej dohody, i uvalenie nových amerických sankcií.
Európska únia rozhodla o uvalení sankcií voči režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada v roku 2011. Na sankčnom zozname EÚ sa nachádza 277 sýrskych predstaviteľov. Dôvodom je ich účasť na "násilných represiách" voči civilnému obyvateľstvu.
Voči Sýrii uplatňuje EÚ okrem cestovných obmedzení a zmrazenia vkladov aj ďalšie druhy sankcií vrátane embarga na vývoz zbraní a citlivých materiálov. Zakázala tiež dovoz sýrskej ropy a investície do tamojšieho ropného priemyslu.
