Teherán 20. októbra (TASR) - Irán je za istých okolností pripravený umožniť medzinárodným expertom, aby bez ohlásenia vykonali kontroly na jeho jadrových zariadeniach. Ide údajne o súčasť návrhu, ktorý Teherán predložil 15. októbra v záujme vyriešenia dlhoročných sporov so Západom ohľadom svojho programu využívania jadrovej energie.

Veľmoci Irán svojho času vyzvali, aby zastavil výrobu vysokoobohateného uránu, zatvoril jadrový komplex vo Fordú a vyviezol časť zásob uránu z krajiny. Výmenou za to Západ Teheránu ponúkol uvoľnenie sankcií týkajúcich sa obchodovania so zlatom, kovmi a petrochemickými produktmi. Irán však túto ponuku odmietol ako nedostačujúcu.

Irán doteraz odmietol všetky návrhy Západu, ako aj podozrenia, že jeho jadrový program je zameraný na získanie schopnosti vyrábať jadrové zbrane.

Teherán spustil program vývoja zbraní počas vojny s Irakom v rokoch 1980-88 vzhľadom na zbrojné embargo USA. Od roku 1992 islamská republika vyrába vlastné tanky, obrnené transportéry, rakety a stíhačky.

TASR prináša výberový prehľad dlhoročných sporov Iránu so Západom ohľadom svojho programu využívania jadrovej energie.

- november 1986 - Začiatok aféry "Irán-Contra". Po tajných dodávkach zbraní Iránu únoscovia v Libanone prepustili na slobodu amerických rukojemníkov v Libanone. Zisk za predaj zbraní USA poukázali pravicovým rebelom Contra v Nikarague. V dôsledku prezradenia týchto udalostí musel v roku 1987 odstúpiť vtedajší šéf CIA William Casey.

- jún 1995 - USA vyhlásili úplné obchodné a finančné embargo proti Iránu.

- jún 1996 - Americký Kongres uvalil sankcie na všetky americké a zahraničné firmy obchodujúce s iránskou ropou alebo investujúce v Iráne.

- marec 2000 - Zmiernenie obchodného embarga. Do USA sa mohli z Iránu dovážať kaviár a pistácie.

- marec 2001 - USA predĺžili obchodné embargo uvalené na Irán.

- 30. januára 2002 - Americký prezident George W. Bush zaradil Irán do skupiny "darebáckych" štátov, ktoré spolu s Irakom, Severnou Kóreou a ďalšími krajinami tvoria "os zla".

- 2003 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni ako špecializovaný orgán OSN požadovala, aby Irán ratifikoval Dodatkový protokol k Zmluve o nešírení jadrových zbraní a súhlasil s inšpekciami MAAE na svojom území.

- 2004 - USA obvinili Irán z klamania medzinárodného spoločenstva a z uskutočňovania tajného programu na výrobu atómových zbraní.

- 11. augusta 2004 - Irán otestoval vylepšenú verziu svojej konvenčnej rakety stredného doletu typu Šaháb 3. Strelu.

- 17. január 2005 - Americký prezident George W. Bush nevylúčil možnosť vojenskej operácie proti Iránu, ak Teherán nebude ústretovejší voči požiadavkám medzinárodného spoločenstva v otázke svojho jadrového programu.

- 31. marca 2006 - Iránske sily úspešne otestovali novú raketu Fadžr-3, ktorá je schopná vyhnúť sa zachyteniu radarom a zasiahnuť viaceré ciele.

- 9. mája 2006 - Text listu, ktorý iránsky prezident Mahmúd Ahmadínidžád poslal Bielemu domu, obsahoval návrh, aby USA nemíňali peniaze na vojenské účely, ale namiesto toho ich použili na investície a pomoc chudobným.

- 28. júla 2006 - Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN dosiahlo dohodu o znení rezolúcie, ktorá dávala Iránu čas do konca augusta 2006 na ukončenie programu obohacovania uránu.

- 30. júla 2006 - Irán oznámil, že prestane zvažovať ponuku medzinárodných stimulov zameraných na ukončenie citlivých nukleárnych aktivít, ak Bezpečnostná rada OSN prijme rezolúciu proti jeho jadrovému programu.

- 3. augusta 2006 - Severná Kórea spolupracovala s Iránom na vývoji balistických rakiet dlhého doletu a možno pritom využívali čínske technológie. Vývoj rakiet Taepodong-2 sa realizoval v spolupráci s Iránom a prebiehal súbežne s vývojom iránskych striel typu Šebáb-5 a 6.

- 22. augusta 2006 - Irán odovzdal zahraničným veľvyslancom odpoveď na balík návrhov, ktoré mu ponúklo šesť veľmocí s cieľom vyriešiť spor okolo jeho sporného jadrového programu.

- 27. augusta 2006 - Irán uskutočnil skúšku rakety dlhého doletu, ktorú odpálila ponorka jeho námorných síl počas vojenských cvičení v Perzskom zálive.

- 12. júla 2007 - Rokovania predstaviteľov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a Iránu o iránskej ponuke zvýšiť transparentnosť jeho jadrového programu dosiahli pokrok.

- 7. novembra 2007 - Iránsky jadrový program je "nezastaviteľný", uviedol prezident Mahmúd Ahmadínežád, čím vyjadril otvorený odpor proti hroziacim novým medzinárodným sankciám voči Islamskej republike. Ahmadínežád takisto znovu vyhlásil, že Irán má teraz 3000 plne funkčných centrifúg, ktoré sa používajú pri obohacovaní uránu. Obohatený urán môže zásobovať palivom jadrovú elektráreň, ale ak sa obohatí viac, môže tiež poskytovať materiál pre atómové bomby.

- 27. novembra 2007 - Irán skonštruoval novú vojenskú raketu s dlhým doletom, schopnú zasiahnuť cieľ vzdialený až 2000 kilometrov.

- 24. januára 2008 - Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN sa stretlo na ďalších rokovaniach riešiacich detaily obsahu novej rezolúcie o sankciách na Irán v súvislosti s jeho nukleárnym programom.

- 5. februára 2008 - Iránsky test výskumnej rakety môže napomôcť rozvoju technológie balistických rakiet, a tým ohroziť Európu. Ukazuje to potrebu pokračovať v plánoch na umiestnenie protiraketového štítu v Poľsku a Česku, uviedlo americké ministerstvo obrany. Irán 4. februára 2008 otestoval raketové odpaľovacie zariadenie, ktoré skonštruovali preto, aby islamská republika v budúcnosti vyslala na obežnú dráhu prvú výskumnú družicu domácej výroby.

- 14. februára 2008 - Irán napriek hrozbe ďalších sankcií OSN technicky pokročil vo svojom jadrovom programe. Nový efektívnejší typ centrifúg pre obohacovanie uránu podrobili vedci ostrej skúške, pri ktorej ich naplnili uránovým plynom a vyrobili menšie množstvo obohateného uránu.

- 4. augusta 2008 - Iránske Revolučné gardy uskutočnili skúšku novej námornej zbrane, ktorá môže zničiť akúkoľvek loď v dosahu 300 kilometrov.

- 25. augusta 2008 - Irán začal so sériovou výrobou vlastných ponoriek strednej triedy, ktoré dokážu odpaľovať rakety a torpéda. Irán investoval vo veľkom rozsahu, aby dosiahol sebestačnosť a vyzbrojil svoje jednotky modernými zbraňami. Ponorky strednej triedy, zvané Ghaem, sa vyrábajú iba na iránskej báze.

- 3. februára 2009 - Irán vypustil na obežnú dráhu prvý satelit vlastnej výroby. Satelit vyniesla do vesmíru raketa iránskej výroby Safir. Štart satelitu Omid nariadil sám prezident Mahmúd Ahmadínežád, ktorý odmietol obavy Západu.

- 18. marca 2009 - Vysoký predstaviteľ ruského rezortu obrany potvrdil, že Moskva podpísala zmluvu na predaj obranných rakiet S-300 Iránu, dodávka zbraní však zatiaľ neprebehla.

- 9. apríla 2009 - Šéf iránskej jadrovej agentúry oznámil, že jeho krajina disponuje už približne 7000 funkčnými centrifúgami na obohacovanie uránu.

- 20. mája 2009 - Irán úspešne odpálil raketu zem-zem s doletom 2000 kilometrov. Raketu Sedžil 2 s vyspelou technológiou odpálili a dopadla presne do cieľa. Strela s dlhým doletom je určená iba na obranu krajiny.

- 6. júna 2009 - Irán začal s produkciou nového raketového systému zem-vzduch. Strely, pohybujúce sa nadzvukovou rýchlosťou, majú dosah viac než 40 kilometrov a sú schopné zasiahnuť nepriateľské lietadlá a vrtuľníky.

- 17. júla 2009 - Iránska organizácia pre atómovú energiu mala nového šéfa. Po náhlej rezignácii jej dlhoročného riaditeľa prezident Mahmúd Ahmadínežád za jeho nástupcu vymenoval bývalého vyslanca pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) Alího Akbara Sálehího. Ten nahradil Gholámrezu Aghazadeha rovnako na poste iránskeho viceprezidenta pre atómovú energiu.

- 21. septembra 2009 - Irán informoval Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) o svojom druhom zariadení na obohacovanie uránu vo výstavbe.

- 1. októbra 2009 - Rokovania o iránskom jadrovom programe medzi Iránom a šiestimi svetovými mocnosťami (Spojené štáty americké, Rusko, Čína, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko) sa začali neďaleko Ženevy.

- 16. decembra 2009 - Irán úspešne otestoval raketu dlhého doletu Sedžil 2. Raketa Sedžil ma dlhší dolet ako raketa Šaháb, ktorá môže zasiahnuť podľa slov iránskych predstaviteľov ciele vo vzdialenosti 2000 kilometrov. Znamená to, že by mohla trafiť izraelské a americké ciele v Perzskom zálive.

- 19. januára 2010 - Irán už oficiálne odpovedal na návrh o výmene obohateného uránu, ktorý podporujú hlavné svetové mocnosti. Svojím protinávrhom však Teherán fakticky zamietol požiadavku na vývoz väčšiny materiálu, ktorý by potreboval na výrobu jadrovej hlavice. Irán zdôraznil, že má právo využívať civilnú jadrovú technológiu a nedovolí svetovým mocnostiam pripraviť ho o toto právo z politických dôvodov.

- 3. februára 2010 - Irán úspešne otestoval satelitnú nosnú raketu Kavošgar 3. Kavošgar znamená v preklade prieskumník, cestovateľ.

- 11. februára 2010 - Irán už vyprodukoval svoj prvý balík uránu obohateného na vyššiu úroveň.

- 2. mája 2010 - Irán vyvinul protiraketový systém krátkeho dosahu, ktorý je určený na obranu voči strelám s plochou dráhou letu.

- 8. júna 2010 - Hlavné mocnosti zastúpené v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) sa dohodli na nových sankciách proti Iránu pre jeho sporný jadrový program. Dohoda sa týka zoznamu nových iránskych spoločností a osôb, ktoré budú na čiernej listine v rámci štvrtého kola sankcií.

- 16. júna 2010 – Spojené štáty uvalili na Irán nové sankcie pre obavy z jeho jadrových ambícií. Opatrenia boli zamerané proti ďalšej štátom kontrolovanej iránskej banke, obchodným spoločnostiam a veleniu Revolučných gárd.

- 26. júla 2010 - Kanada uvalila nové jednostranné sankcie na Irán.

- 30. augusta 2010 - Irán si stanovil rok 2020 ako cieľový termín pre vybudovanie svojho experimentálneho termonukleárneho reaktora.

- 20. októbra 2010 - Irán oznámil, že jeho zásoby obohateného uránu stabilne stúpajú, čo je v príkrom rozpore s požiadavkou OSN, aby zastavil svoj sporný jadrový program.

- 6. decembra 2010 - Ďalšie neúspešné rokovania o iránskom jadrovom programe medzi Teheránom a šiestimi svetovými veľmocami sa začali v Ženeve.

- 19. júla 2011 - Irán inštaloval nové zariadenia na obohacovanie uránu s cieľom urýchliť pokrok vo svojom jadrovom programe.

- 12. septembra 2011 - Iránska prvá jadrová elektráreň začala prevádzku po desaťročí odkladov.

- 1. januára 2012 - Irán oznámil, že jeho vedci vyvinuli prvú vlastnú jadrovú palivovú tyč.

- 20. februára 2012 - Delegácia odborníkov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) pricestovala do Teheránu. Irán neumožnil jadrovým inšpektorom navštíviť podozrivé kľúčové zariadenie a nesúhlasil ani s plánom MAAE, aby vyšetrila údajné iránske aktivity zamerané na výrobu jadrových zbraní.

- 4. augusta 2012 - Irán úspešne otestoval raketu štvrtej generácie typu Fatíh-110 s doletom 300 kilometrov.

- 31. januára 2013 - Irán oznámil Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE), že začne používať modernejší typ centrifúg na obohacovanie uránu.

- 13. februára 2013 - Irán začal vo svojom jadrovom komplexe Natanz inštalovať centrifúgy novej generácie.

- 23. februára 2013 - Irán oznámil, že sa mu podarilo objaviť nečakane bohaté ložiská uránu a súčasne vybrať lokality pre 16 nových atómových elektrární.

- 15. mája 2013 - Ďalšie kolo rozhovorov medzi Iránom a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) o iránskom jadrovom programe sa skončili bez dohody.

- 4. júna 2013 - Americký prezident Barack Obama nariadil ďalšie sankcie voči Iránu. Sankcie sa tentoraz zameriavali na iránsku menu riál a iránsky automobilový priemysel.

- 14. júna 2013 - V Iráne sa konali voľby nástupcu prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda. O prezidentskú funkciu sa uchádzalo šesť kandidátov. Bývalý iránsky jadrový vyjednávač Hasan Rúhání zvíťazil v prezidentských voľbách. Konzervatívni oponenti Rúháního, ktorý sľúbil presadzovať politiku uvoľňovania napätia a interakcie s vonkajším svetom, skončili ďaleko za ním.

- 25. septembra 2013 - Iránsky prezident Hasan Rúhání sa Valnému zhromaždeniu OSN prihovoril s prejavom dobrej vôle a vyhlásením, že spor ohľadne iránskeho jadrového programu možno vyriešiť pomocou "umiernenej obozretnosti, vzájomnej úcty a odmietnutia násilia a terorizmu".

- 15. októbra 2013 - Zástupcovia šiestich svetových mocností a Iránu začali v Ženeve rokovania venované spornému iránskemu jadrovému programu.