Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Konečné výsledky druhého kola sa očakávajú v pondelok, hoci sčítanie hlasov v menších z volebných obvodoch zrejme prebehne skôr.
Autor TASR
Teherán 10. mája (TASR) - Iránci v piatok rozhodujú v druhom kole volieb o obsadení 45 z celkových 290 parlamentných kresiel. Tie sa nepodarilo zaplniť už v marcovom prvom kole, v ktorom si väčšinu mandátov zabezpečili zástancovia tzv. tvrdej línie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
O zvyšných poslancoch rozhodujú voliči v 22 volebných obvodoch. Vyberajú si z 90 kandidátov, z ktorých 15 je považovaných za umiernených. V hlavnom meste Teherán sa bude napríklad rozhoduje o 16 poslancoch, pričom z celkových 32 tamojších kandidátov sú tam všetci zástancami tvrdej línie.
Konečné výsledky druhého kola sa očakávajú v pondelok, hoci sčítanie hlasov v menších z volebných obvodoch zrejme prebehne skôr.
Iránsky parlament zohráva pri riadení krajiny druhoradú úlohu. Rozhodujúce slovo vo všetkých dôležitých záležitostiach má najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorého v piatok ráno zachytila štátna televízia, ako hlasuje v druhom kole parlamentných volieb. Ľudí pritom vyzýval, aby taktiež prišli odvoliť, pričom tvrdil, že druhé kolo je rovnako dôležité ako prvé.
V marcovom prvom kole volieb získali zástancovia tvrdej línie až 200 z 245 kresiel, pričom tzv. umiernenejší politici obsadili zvyšných 45 kresiel. V súčasnom parlamente je 18 proreformných politikov a 38 ďalších považovaných za nezávislých. Medzi zákonodarcami zvolenými v prvom kole volieb zároveň bolo len 11 žien. V končiacom parlamente je 16 žien. Druhé kolo sa koná v prípadoch, keď vo volebných obvodoch kandidáti nezískali predpísaných najmenej 20 percent hlasov.
Svoj hlas v marcovom prvom kole odovzdalo dovedna 25 miliónov ľudí, čo predstavuje 41 percent oprávnených voličov. Podľa AP išlo o najnižšiu volebnú účasť od islamskej revolúcie v roku 1979, pričom dovtedajšie minimum bola 42-percentná účasť z volieb v roku 2020.
Politici požadujúci zmenu režimu, známi ako tzv. reformisti, vo voľbách v podstate nemohli kandidovať. Tí, ktorí vyzývali na radikálne reformy či zanechanie teokratického systému vlády, boli buď zakázaní alebo sa ako kandidáti ani nezaregistrovali.
O zvyšných poslancoch rozhodujú voliči v 22 volebných obvodoch. Vyberajú si z 90 kandidátov, z ktorých 15 je považovaných za umiernených. V hlavnom meste Teherán sa bude napríklad rozhoduje o 16 poslancoch, pričom z celkových 32 tamojších kandidátov sú tam všetci zástancami tvrdej línie.
Konečné výsledky druhého kola sa očakávajú v pondelok, hoci sčítanie hlasov v menších z volebných obvodoch zrejme prebehne skôr.
Iránsky parlament zohráva pri riadení krajiny druhoradú úlohu. Rozhodujúce slovo vo všetkých dôležitých záležitostiach má najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorého v piatok ráno zachytila štátna televízia, ako hlasuje v druhom kole parlamentných volieb. Ľudí pritom vyzýval, aby taktiež prišli odvoliť, pričom tvrdil, že druhé kolo je rovnako dôležité ako prvé.
V marcovom prvom kole volieb získali zástancovia tvrdej línie až 200 z 245 kresiel, pričom tzv. umiernenejší politici obsadili zvyšných 45 kresiel. V súčasnom parlamente je 18 proreformných politikov a 38 ďalších považovaných za nezávislých. Medzi zákonodarcami zvolenými v prvom kole volieb zároveň bolo len 11 žien. V končiacom parlamente je 16 žien. Druhé kolo sa koná v prípadoch, keď vo volebných obvodoch kandidáti nezískali predpísaných najmenej 20 percent hlasov.
Svoj hlas v marcovom prvom kole odovzdalo dovedna 25 miliónov ľudí, čo predstavuje 41 percent oprávnených voličov. Podľa AP išlo o najnižšiu volebnú účasť od islamskej revolúcie v roku 1979, pričom dovtedajšie minimum bola 42-percentná účasť z volieb v roku 2020.
Politici požadujúci zmenu režimu, známi ako tzv. reformisti, vo voľbách v podstate nemohli kandidovať. Tí, ktorí vyzývali na radikálne reformy či zanechanie teokratického systému vlády, boli buď zakázaní alebo sa ako kandidáti ani nezaregistrovali.
