Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 30. november 2024Meniny má Ondrej a Andrej
< sekcia Zahraničie

V Iráne zadržali hlavného páchateľa vraždy režiséra a jeho ženy

Archívna snímka Dárjúša Mehrdžújího a jeho manželky, scenáristky Vahíde Mohammadifarovej. Foto: TASR/AP

K vražde došlo uplynulý víkend v ich dome na predmestí Teheránu. Polícia v súvislosti s činom zadržala desať podozrivých a naďalej pátra po ich komplicoch, informovala agentúra AFP.

Teherán 19. októbra (TASR) - Iránska polícia vo štvrtok informovala, že zadržala hlavného podozrivého z vraždy renomovaného režiséra Dárjúša Mehrdžújího a jeho manželky, scenáristky Vahíde Mohammadifarovej.

K vražde došlo uplynulý víkend v ich dome na predmestí Teheránu. Polícia v súvislosti s činom zadržala desať podozrivých a naďalej pátra po ich komplicoch, informovala agentúra AFP.

K stovkám smútiacich, ktorí sa v stredu zišli na poslednej rozlúčke s Mehrdžújím a jeho manželkou, sa pridali aj popredné osobnosti iránskeho filmového priemyslu, medzi nimi aj režiséri Džafar Panáhí a Masúd Kimiai.

Podľa štátnej tlačovej agentúry telesné pozostatky režiséra a jeho manželky uložili vo štvrtok do hrobu na cintoríne Behešt-e Zahrá v južnej časti Teheránu. Ich hrob je v sektore, kde sú pochované mnohé osobnosti iránskej kultúry.

V súvislosti s vraždou režiséra a jeho manželky minister vnútra Ahmad Vahídí vylúčil akúkoľvek súvislosť ich násilnou smrťou a sériovými vraždami disidentských intelektuálov z novembra 1998, ktoré spáchala iránska tajná služba.

Zločiny z roku 1998 vláda pripísala "nekontrolovaným živlom" z ministerstva pre tajné služby, ktorí boli odsúdení na tresty odňatia slobody až na doživotie.

Mehrdžújí, rodák z Teheránu, vyštudoval v Spojených štátoch filozofiu. Po návrate do Iránu sa preslávil filmom Krava z roku 1969, ktorý bodoval na niekoľkých filmových festivaloch, vrátane Benátok.

Jeho prvotinou bol film Diamant 33, ktorý je paródiou na snímky o agentovi britskej tajnej služby Jamesovi Bondovi.

Bol nielen režisérom, ale pre mnoho svojich filmov napísal aj scenár, niektoré i produkoval. Kvôli svojej tvorbe musel čeliť cenzúre pred aj po iránskej islamskej revolúcii z roku 1979.

Po revolúcii žil niekoľko rokov vo Francúzsku, preložil do perzštiny niekoľko diel francúzskeho spisovateľa Eugena Ionesca. Niekoľko jeho filmov sa venovalo sociálnej tematike, ďalšie desaťročia svojej tvorby venoval ženským postavám.