Teherán 4. marca (TASR) — Na parlamentných voľbách v Iráne, ktoré sa konali 1. marca, sa zúčastnilo okolo 25 miliónov ľudí, čo predstavuje 41 percent oprávnených voličov. V pondelok o tom informovalo ministerstvo vnútra, uviedli agentúry AFP a AP s tým, že ide o najnižšiu volebnú účasť od islamskej revolúcie v roku 1979.

Okrem parlamentu voliči v Iráne rozhodovali v piatok aj o zložení Rady expertov — 88-členného orgánu zodpovedného za výber najvyššieho iránskeho vodcu. V oboch orgánoch si podľa dostupných údajov zabezpečili väčšinu kresiel zástancovia tvrdej línie.

Už v predchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2020 bola volebná účasť rekordne nízka, keď dosiahla len 42,6 percenta. V parlamentných voľbách v roku 2016 bola účasť v prvom kole nad 61 percent.

Vyššej účasti tento rok nepomohlo ani to, že volebné miestnosti boli otvorené o šesť hodín dlhšie než sa plánovalo. Ministerstvo vnútra však ocenilo, že Iránci išli voliť napriek "nepriaznivému počasiu a neustálej propagande zo strany nepriateľa".

O obsadení 45 z 290 kresiel v parlamente sa rozhodne až v druhom kole hlasovania, ktoré sa uskutoční v apríli alebo máji, keďže víťazní kandidáti nezískali predpísaných najmenej 20 percent hlasov.

Piatkové voľby boli prvými od septembra 2022, keď Iránom otriasli masové protesty vyvolané smrťou mladej Kurdky Mahsy Amíníovej vo väzbe, kam sa dostala za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Podľa analýzy agentúry AP z 245 zvolených poslancov je 200 zástancami tvrdej línie, zvyšní sú relatívne umiernení, konzervatívni alebo nezávislí. V súčasnom parlamente je 18 proreformných politikov a 38 ďalších považovaných za nezávislých.

Medzi zákonodarcami zvolenými v prvom kole je len 11 žien. V končiacom parlamente je 16 žien.