Agentúra AFP pripomenula, že Washington a Teherán sú v spore o vplyv v Iraku od americkej invázie v roku 2003, ktorá zvrhla diktátora Saddáma Husajna.
Autor TASR
Teherán 29. apríla (TASR) - Iránsky prezident Ebráhím Raísí v sobotu počas prijatia svojho irackého kolegu Abdala Latífa Rašída v Teheráne uviedol, že prítomnosť USA v regióne narúša bezpečnosť.
Agentúra AFP pripomenula, že Washington a Teherán sú v spore o vplyv v Iraku od americkej invázie v roku 2003, ktorá zvrhla diktátora Saddáma Husajna.
"Nepovažujeme prítomnosť cudzích síl a cudzincov v regióne za užitočnú," povedal Raísí v Teheráne na spoločnej tlačovej konferencii s irackým prezidentom.
"Prítomnosť Spojených štátov narúša bezpečnosť regiónu," povedal iránsky prezident. "Naše vzťahy s Irakom sú založené na spoločných záujmoch", zatiaľ čo "Američania myslia na svoje záujmy a nie na záujmy krajín regiónu", dodal Raísí.
V podobnom duchu ako Raísí sa v sobotu na prijatí Rašída vyjadril aj iránskych duchovný vodca Alí Chameneí.
"Američania sa s nikým nepriatelia a nie sú lojálni ani voči svojim európskym priateľom," povedal s tým, že "dokonca aj prítomnosť jedného Američana v Iraku je priveľa."
Hoci Irak a Irán viedli v 80. rokoch 20. storočia vojnu, vzťahy medzi týmito susednými krajinami s väčšinovým šiitským obyvateľstvom sa po páde Saddáma Husajna a jeho režimu ovládaného sunnitmi výrazne uvoľnili: Irak sa stal kľúčovým hospodárskym pilierom islamskej republiky postihnutej západnými sankciami, zatiaľ čo Teherán dodáva Bagdadu plyn a elektrinu, ako aj tovar každodennej potreby.
"Vzťahy medzi Iránom a Irakom budú pokračovať v oblasti vodnej a elektrickej infraštruktúry," povedal iránsky prezident. Medzi oboma krajinami bola uzavretá aj "bezpečnostná dohoda", keďže - ako objasnil Raísí, "bezpečnosť Iraku a jeho hraníc je pre nás veľmi dôležitá".
Obe krajiny pomohli poraziť skupinu Islamský štát pôsobiacu svojho času v Iraku, kde Spojené štáty majú naďalej 2500 svojich vojakov, ktorí irackým zložkám poskytujú poradenstvo a výcvik.
Agentúra AFP pripomenula, že Washington a Teherán sú v spore o vplyv v Iraku od americkej invázie v roku 2003, ktorá zvrhla diktátora Saddáma Husajna.
"Nepovažujeme prítomnosť cudzích síl a cudzincov v regióne za užitočnú," povedal Raísí v Teheráne na spoločnej tlačovej konferencii s irackým prezidentom.
"Prítomnosť Spojených štátov narúša bezpečnosť regiónu," povedal iránsky prezident. "Naše vzťahy s Irakom sú založené na spoločných záujmoch", zatiaľ čo "Američania myslia na svoje záujmy a nie na záujmy krajín regiónu", dodal Raísí.
V podobnom duchu ako Raísí sa v sobotu na prijatí Rašída vyjadril aj iránskych duchovný vodca Alí Chameneí.
"Američania sa s nikým nepriatelia a nie sú lojálni ani voči svojim európskym priateľom," povedal s tým, že "dokonca aj prítomnosť jedného Američana v Iraku je priveľa."
Hoci Irak a Irán viedli v 80. rokoch 20. storočia vojnu, vzťahy medzi týmito susednými krajinami s väčšinovým šiitským obyvateľstvom sa po páde Saddáma Husajna a jeho režimu ovládaného sunnitmi výrazne uvoľnili: Irak sa stal kľúčovým hospodárskym pilierom islamskej republiky postihnutej západnými sankciami, zatiaľ čo Teherán dodáva Bagdadu plyn a elektrinu, ako aj tovar každodennej potreby.
"Vzťahy medzi Iránom a Irakom budú pokračovať v oblasti vodnej a elektrickej infraštruktúry," povedal iránsky prezident. Medzi oboma krajinami bola uzavretá aj "bezpečnostná dohoda", keďže - ako objasnil Raísí, "bezpečnosť Iraku a jeho hraníc je pre nás veľmi dôležitá".
Obe krajiny pomohli poraziť skupinu Islamský štát pôsobiacu svojho času v Iraku, kde Spojené štáty majú naďalej 2500 svojich vojakov, ktorí irackým zložkám poskytujú poradenstvo a výcvik.