Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 19. september 2024Meniny má Konštantín
< sekcia Zahraničie

Iránsky prezident je pripravený na konštruktívny dialóg s EÚ

Na snímke iránsky prezident Pezeškiján. Foto: TASR/AP

Reformista Pezeškiján 6. júla zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb v Iráne nad ultrakonzervatívnym bývalým jadrovým vyjednávačom Saídom Džalílím.

Teherán 13. júla (TASR) - Novozvolený iránsky prezident Massúd Pezeškiján v piatok večer povedal, že sa teší na zlepšenie vzťahov s európskymi krajinami napriek tomu, že ich obvinil z nedodržiavania záväzkov na zmiernenie vplyvu sankcií zo strany USA. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Reformista Pezeškiján 6. júla zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb v Iráne nad ultrakonzervatívnym bývalým jadrovým vyjednávačom Saídom Džalílím.

Šesťdesiatdeväťročný prezident vyzval na konštruktívne vzťahy so západnými krajinami, aby sa Irán dostal z izolácie. Taktiež sa vyslovil za obnovenie jadrovej dohody medzi Iránom a svetovými mocnosťami z roku 2015.

Spojené štáty v roku 2018 jednostranne odstúpili od dohody, opätovne zaviedli sankcie a viedli Irán k postupnému znižovaniu záväzku dodržiavať podmienky dohody, konštatuje AFP.

Denník Tehran Times v piatok neskoro večer informoval, že Pezeškiján uviedol, že po odstúpení USA od dohody z roku 2015 sa európske krajiny zaviazali pokúsiť sa ju zachrániť a zmierniť vplyv amerických sankcií, avšak podľa neho tieto krajiny nedodržali všetky záväzky.

"Napriek týmto chybným krokom sa teším na konštruktívny dialóg s európskymi krajinami s cieľom nasmerovať naše vzťahy na správnu cestu založenú na zásadách vzájomného rešpektu a rovnocennosti," povedal Pezeškiján.

Hovorkyňa EÚ pre zahraničné veci Nabila Massraliová už skôr zablahoželala Pezeškijánovi k zvoleniu a dodala, že 27-členný blok je pripravený spolupracovať s novou vládou v súlade s politikou kritickej angažovanosti EÚ.

Jadrová dohoda z roku 2015 zaviedla pre Irán prísne limity na produkciu obohateného uránu, ktorý môže byť využitý ako palivo v jadrových reaktoroch, no aj munícia v jadrových hlaviciach. Výmenou za tieto obmedzenia sa signatárske krajiny zaviazali zmierniť ekonomické sankcie proti Iránu. V roku 2018 však od dohody odstúpili Spojené štáty na čele s vtedajším prezidentom Donaldom Trumpom a následne na islamskú republiku uvalili nové sankcie.