Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Raísí vyhlásil, že sankcie uvalené na Irán sú "potrestaním Iráncov".
Autor TASR
Teherán 21. septembra (TASR) - Iránsky prezident Ebráhím Raísí v stredu na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že jeho krajina sa neusiluje o vývoj jadrových zbraní a vyzval Spojené štáty, aby dali Teheránu záruky, že budú dodržiavať akúkoľvek obnovenú jadrovú dohodu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Iránska islamská republika sa neusiluje vyvíjať či získavať jadrové zbrane a takéto zbrane nemajú miesto v našej doktríne," povedal Raísí. Sťažoval sa tiež na "dvojité štandardy" čo sa týka kapacít Iránu v oblasti jadrovej vedy a tiež ženských práv. Kritizoval nedostatok tlaku na Izrael v spojitosti s jeho pravdepodobným jadrovým programom.
Pôvodnú jadrovú dohodu, v ktorej sa Teherán zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií, vyjednal v roku 2015 bývalý americký prezident Barack Obama. O tri roky neskôr však Spojené štáty rozhodnutím prezidenta Donalda Trumpa od dohody jednostranne odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva a na Irán opätovne uvalili sankcie.
Raísí vyhlásil, že sankcie uvalené na Irán sú "potrestaním Iráncov". Agentúra AP pripomína, že Washington v roku 2019 zaviedol voči Raísímu sankcie sčasti za jeho zapojenie do masových exekúcií tisícok politických väzňov v roku 1988.
Súčasný šéf Bieleho domu Joe Biden podporuje obnovenie jadrovej dohody, no nedokáže Iránu poskytnúť garancie, keďže v americkom systéme nemožno zaručiť, čo urobí jeho nástupca.
Raísí vyslovil pochybnosti ohľadom serióznosti úmyslov Bidenovej administratívy v tejto záležitosti. "Stále opakujú rovnaké príbehy z minulosti, čo vo veľkej miere spochybňuje ich skutočný záväzok vrátiť sa k dohode," podotkol. "Môžeme skutočne veriť - bez garancií a záruk - že sa rozhodnú dodržiavať tento záväzok?" opýtal sa.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell minulý týždeň uviedol, že opätovné zapojenie Teheránu a Washingtonu do rokovaní o jadrovej dohode je momentálne v "slepej uličke".
Raísí tiež podľa AP na pôde VZ OSN uviedol, že Irán chce mať "extenzívne vzťahy so všetkými našimi susednými" krajinami, čím narážal aj na znepriatelenú Saudskú Arábiu a ďalšie arabské krajiny v regióne.
"Iránska islamská republika sa neusiluje vyvíjať či získavať jadrové zbrane a takéto zbrane nemajú miesto v našej doktríne," povedal Raísí. Sťažoval sa tiež na "dvojité štandardy" čo sa týka kapacít Iránu v oblasti jadrovej vedy a tiež ženských práv. Kritizoval nedostatok tlaku na Izrael v spojitosti s jeho pravdepodobným jadrovým programom.
Pôvodnú jadrovú dohodu, v ktorej sa Teherán zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií, vyjednal v roku 2015 bývalý americký prezident Barack Obama. O tri roky neskôr však Spojené štáty rozhodnutím prezidenta Donalda Trumpa od dohody jednostranne odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva a na Irán opätovne uvalili sankcie.
Raísí vyhlásil, že sankcie uvalené na Irán sú "potrestaním Iráncov". Agentúra AP pripomína, že Washington v roku 2019 zaviedol voči Raísímu sankcie sčasti za jeho zapojenie do masových exekúcií tisícok politických väzňov v roku 1988.
Súčasný šéf Bieleho domu Joe Biden podporuje obnovenie jadrovej dohody, no nedokáže Iránu poskytnúť garancie, keďže v americkom systéme nemožno zaručiť, čo urobí jeho nástupca.
Raísí vyslovil pochybnosti ohľadom serióznosti úmyslov Bidenovej administratívy v tejto záležitosti. "Stále opakujú rovnaké príbehy z minulosti, čo vo veľkej miere spochybňuje ich skutočný záväzok vrátiť sa k dohode," podotkol. "Môžeme skutočne veriť - bez garancií a záruk - že sa rozhodnú dodržiavať tento záväzok?" opýtal sa.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell minulý týždeň uviedol, že opätovné zapojenie Teheránu a Washingtonu do rokovaní o jadrovej dohode je momentálne v "slepej uličke".
Raísí tiež podľa AP na pôde VZ OSN uviedol, že Irán chce mať "extenzívne vzťahy so všetkými našimi susednými" krajinami, čím narážal aj na znepriatelenú Saudskú Arábiu a ďalšie arabské krajiny v regióne.
