Dublin 14. januára (TASR) - Írsko naznačilo, že podporuje návrh na zvolanie tzv. európskej dlhovej konferencie, ktorú požaduje grécka krajne ľavicová strana Syriza, pravdepodobný víťaz parlamentných volieb 25. januára. Informovali o tom noviny Irish Times.

Írsky minister financií Michael Noonan na stretnutí s írskymi veľvyslancami v Dubline totiž povedal, že neodmieta návrh na európsku dlhovú konferenciu, na ktorej by sa rokovalo o gréckom, írskom, španielskom a portugalskom dlhu.

Je to prvý prípad, keď európsky politik verejne podporil návrh, ktorý je jadrom predvolebnej kampane Syrizy. Jej líder Alexis Tsipras žiada európsku dlhovú konferenciu, na ktorej by predložil požiadavku na zníženie gréckeho dlhu o zhruba tretinu.

Grécko muselo od roku 2010 požiadať o dva záchranné programy v celkovej výške 240 miliárd eur, aby sa vyhlo bankrotu. Jeho štátny dlh sa však v dôsledku toho vyšplhal na 177 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Tsiprasova strana, ktorá vedie v predvolebných prieskumoch, sa pritom odvoláva na londýnsku konferenciu v roku 1953. Veritelia vtedy odpísali zhruba polovicu z dlhu tzv. západného Nemecka a predĺžili mu termín splatenia zvyšných pohľadávok, aby podporili povojnovú rekonštrukciu krajiny. Na londýnskej konferencii sa zúčastnili zástupcovia 20 veriteľských štátov, a to vrátane Grécka, Portugalska a Talianska.

Grécko muselo výmenou za pomoc zaviesť tvrdé úsporné opatrenia a reformy, aby ozdravilo verejné financie. To však vyvolávalo búrlivé protesty verejnosti. Výkon gréckej ekonomiky v dôsledku škrtov klesol a nezamestnanosť prekročila hranicu 25 %, pričom medzi mladými do 24 rokov dosiahla nezamestnanosť až 50 %. Úsporné opatrenia sú tak v krajine veľmi "nepopulárne".

Syriza v kampani "udrela voličom na strunu" a sľubuje reštrukturalizáciu gréckeho dlhu, teda odpustenie časti z peňazí, ktoré Grécko dlhuje štátom eurozóny, Európskej centrálnej banke (ECB) a Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Súkromným držiteľom gréckych dlhopisov pritom sľubuje ich úplné splatenie.

Pokiaľ medzinárodní veritelia nebudú súhlasiť so stratou časti zo svojich peňazí, alebo aspoň s predĺžením termínu ich splatnosti, Grécko nemôže urobiť viac, tvrdí Syriza. Následný štátny bankrot potom povedie k odchodu Grécka z eurozóny.

Ale MMF ani ECB nemôžu odpísať Grécku časť z dlhu, jedine štáty eurozóny mu môžu zmierniť jeho zadlženie znížením úrokov a predlžením termínu splatnosti dlhov.

Podľa odborníkov z bruselskej spoločnosti Bruegel, ak krajiny eurozóny znížia úroky z bilaterálnych pôžičiek Grécku na úroveň, za akú si samé požičiavajú peniaze na trhoch, jeho štátny dlh by mohol klesnúť na 160 % HDP.

Náklady na obsluhu dlhu Nemecka, ktoré je najväčším veriteľom Grécka, sa momentálne pohybujú blízko nuly. Ale vláda v Berlíne doteraz návrh na dlhovú konferenciu o Grécku odmietala. Môže za tým byť aj snaha o podporu súčasnej stredo-pravej gréckej vlády na čele s premiérom Antonisom Samarasom. Jeho strana v prieskumoch tesne zaostáva za Syrizou.

Niektorí nemeckí ekonómovia však myšlienku na usporiadanie konferencie neodmietajú. Marcel Fratzscher, šéf inštitútu pre hospodársky výskum (DIY) minulý týždeň rakúskej televízii ORF povedal, že Nemecko by teoreticky mohlo znížiť Grécku dlh o zhruba polovicu. Berlín by to stálo približne 40 - 50 miliárd eur, ale môže si to bez problémov dovoliť.