Paríž 14. októbra (TASR) - Ruská invázia na Ukrajinu núti Írsko prehodnotiť svoju dlhodobú politiku vojenskej neutrality. V rozhovore pre agentúru AFP to uviedol írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne počas návštevy Francúzska.

Verejná mienka možno ešte nie je pripravená na členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) vedenej Spojenými štátmi, hoci o tom, kde sú sympatie Írska, niet pochýb, povedal Byrne.

"Ruská invázia na Ukrajinu, úplne proti charte OSN, proti základným princípom územnej celistvosti, postavila Írov veľmi pevne, inštinktívne na tú správnu stranu... Nie sme neutrálni, pokiaľ ide o takúto inváziu, ale sme neutrálni, pokiaľ ide o vstup do vojenskej aliancie," uviedol.

Podľa Byrnea neutralita Írska niekedy vyvolala medzi jeho spojencami v EÚ zdesenie, ale ako vysvetlil, pre tento postoj jeho krajiny existujú silné historické dôvody.

Ako ďalej uviedol, "značná časť našej histórie ako nezávislej krajiny bola v našich mysliach zatienená britským pokusom o odvod (do armády) v roku 1918", ktorý vyvolal protesty írskych nacionalistov a stal sa faktorom nezávislosti krajiny v roku 1922.

"Myslím si, že odtiaľ čiastočne pochádza írska neutralita. Naša neutralita bola charakterizovaná nečlenstvom vo vojenských alianciách," dodal Byrne.

Jednou z ciest by mohlo byť predloženie otázky neutrality tzv. občianskemu zhromaždeniu, írskej inštitúcii, kde členovia verejnosti skúmajú dôležité otázky spolu s odborníkmi a pripravujú legislatívne zmeny.

Švédsko a Fínsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO po ruskej invázii na Ukrajinu a po desaťročiach sa odchýlili od politiky neutrality. O vstup do Aliancie požiadali aj Bosna a Hercegovina, Gruzínsko i samotná Ukrajina.