Tunisko sa po prijatí novej ústavy a uskutočnení slobodných volieb stalo modelom prechodu k demokracii a vyhlo sa aj násilnostiam.
Autor TASR
Tunis 11. januára (TASR) - Tuniská islamistická Strana obnovy (an-Nahda) sa stala najsilnejšou stranou v parlamente po tom, ako viacerí poslanci opustili proprezidentskú stranu Hlas Tuniska (Nidáa Túnis) na protest proti konaniu syna prezidenta Bádžího Káida Sabsího.
Poslanci tento svoj krok zdôvodnili obavami z návratu krajiny k dedičnému prechodu moci z otca na syna, ako to bývalo a býva zvykom v niektorých krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu.
Toto rozhodnutie poslancov Hlasu Tuniska zatiaľ nepredstavuje bezprostrednú hrozbu pre koaličnú vládu. Prišlo však v čase, keď Tunisko zápasí s násilím vyvolávaným džihádistami a snaží sa dosiahnuť rast svojej ekonomiky.
Tunisko sa po prijatí novej ústavy a uskutočnení slobodných volieb stalo modelom prechodu k demokracii a vyhlo sa aj násilnostiam, aké v mnohých štátoch oblasti v roku 2011 sprevádzali revolučné udalosti tzv. arabskej jari.
Rozkol v sekulárnej strane Hlas Tuniska nastal vlani, keď sa rozdelila na krídlo vedené prezidentovým synom Hafhidom Káidom Sabsím a druhý blok, ktorý vedie jeden zo zakladateľov strany, exprezident Munsif Marzúkí.
Doteraz Hlas Tuniska opustilo 19 poslancov. Strana má tak v 217-člennom parlamente 67 zástupcov, kým islamistická Strana obnovy má 69 poslancov.
Medzi poslancami, ktorí sa vzdali členstva v Hlase Tuniska, je aj Marzúkí, ktorý už medzičasom oznámil, že spolu so svojimi priaznivcami majú v pláne založiť novú politickú stranu.
Marzúkí vysvetlil, že obavy časti členov Hlasu Tuniska vyvolali snahy prezidentovho syna získať a upevniť svoju moc v strane, čo sa naposledy preukázalo uplynulú nedeľu, keď bol vymenovaný za generálneho tajomníka a člena jej ústredného výboru. Jeho odporcovia to označili za návrat k autokratickému štýlu vládnutia, aký Tunisko zažívalo počas éry prezidenta Zína Ábidína bin Alího.
Šok časti delegátov víkendového zjazdu Hlasu Tuniska v letovisku Sousse (Súsa) vyvolala prítomnosť lídra Strany obnovy Rášida Ghannúšího. Ten dokonca na zjazde vystúpil s prejavom, v ktorom Hlas Tuniska a Stranu obnovy označil za "dve krídla jednej holubice". Viacero delegátov a hostí zjazdu po týchto slovách na protest opustilo rokovanie.
"Je to politická zrada! Hanba," vyhlásila pred novinármi jedna z aktivistiek, ktorá vo voľbách hlasovala za Hlas Tuniska práve pre to, aby pomohla zabrániť nástupu konzervatívnych islamistov k moci vo svojej krajine.
Zbližovanie pozícií Hlasu Tuniska a Strany obnovy v nedeľu kritizoval aj Marzúkí, ktorý sa v nedeľu so svojim prívržencami stretol v Tunise, aby diskutovali o ďalšom postupe. Marzúkí podľa rozhlasovej stanice RFI vyhlásil, že "táto slepá aliancia medzi Hlasom Tuniska a Stranou obnovy je veľkou hrozbou pre demokraciu v Tunisku. Naším cieľom je poraziť obe tieto strany vo voľbách."
Poslanci tento svoj krok zdôvodnili obavami z návratu krajiny k dedičnému prechodu moci z otca na syna, ako to bývalo a býva zvykom v niektorých krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu.
Toto rozhodnutie poslancov Hlasu Tuniska zatiaľ nepredstavuje bezprostrednú hrozbu pre koaličnú vládu. Prišlo však v čase, keď Tunisko zápasí s násilím vyvolávaným džihádistami a snaží sa dosiahnuť rast svojej ekonomiky.
Tunisko sa po prijatí novej ústavy a uskutočnení slobodných volieb stalo modelom prechodu k demokracii a vyhlo sa aj násilnostiam, aké v mnohých štátoch oblasti v roku 2011 sprevádzali revolučné udalosti tzv. arabskej jari.
Rozkol v sekulárnej strane Hlas Tuniska nastal vlani, keď sa rozdelila na krídlo vedené prezidentovým synom Hafhidom Káidom Sabsím a druhý blok, ktorý vedie jeden zo zakladateľov strany, exprezident Munsif Marzúkí.
Doteraz Hlas Tuniska opustilo 19 poslancov. Strana má tak v 217-člennom parlamente 67 zástupcov, kým islamistická Strana obnovy má 69 poslancov.
Medzi poslancami, ktorí sa vzdali členstva v Hlase Tuniska, je aj Marzúkí, ktorý už medzičasom oznámil, že spolu so svojimi priaznivcami majú v pláne založiť novú politickú stranu.
Marzúkí vysvetlil, že obavy časti členov Hlasu Tuniska vyvolali snahy prezidentovho syna získať a upevniť svoju moc v strane, čo sa naposledy preukázalo uplynulú nedeľu, keď bol vymenovaný za generálneho tajomníka a člena jej ústredného výboru. Jeho odporcovia to označili za návrat k autokratickému štýlu vládnutia, aký Tunisko zažívalo počas éry prezidenta Zína Ábidína bin Alího.
Šok časti delegátov víkendového zjazdu Hlasu Tuniska v letovisku Sousse (Súsa) vyvolala prítomnosť lídra Strany obnovy Rášida Ghannúšího. Ten dokonca na zjazde vystúpil s prejavom, v ktorom Hlas Tuniska a Stranu obnovy označil za "dve krídla jednej holubice". Viacero delegátov a hostí zjazdu po týchto slovách na protest opustilo rokovanie.
"Je to politická zrada! Hanba," vyhlásila pred novinármi jedna z aktivistiek, ktorá vo voľbách hlasovala za Hlas Tuniska práve pre to, aby pomohla zabrániť nástupu konzervatívnych islamistov k moci vo svojej krajine.
Zbližovanie pozícií Hlasu Tuniska a Strany obnovy v nedeľu kritizoval aj Marzúkí, ktorý sa v nedeľu so svojim prívržencami stretol v Tunise, aby diskutovali o ďalšom postupe. Marzúkí podľa rozhlasovej stanice RFI vyhlásil, že "táto slepá aliancia medzi Hlasom Tuniska a Stranou obnovy je veľkou hrozbou pre demokraciu v Tunisku. Naším cieľom je poraziť obe tieto strany vo voľbách."