Bratislava/Paríž 27. februára (TASR) – Atentátnici, ktorí v januári tohto roku zaútočili na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo, sa prihlásili k teroristickej organizácii al-Káida v Jemene, pričom podľa svojich slov pomstili proroka Mohameda zosmiešneného karikatúrami v tomto časopise. Politológ a odborník na islam Jozef Lenč si však myslí, že ich konanie je dôkazom ich neznalosti islamu.

Podľa jeho slov drvivá väčšina islamských radikálov, ktorí sa podieľali na teroristických útokoch po 11. septembri 2001 - vrátane útoku na redakciu Charlie Hebdo - nebola pred teroristickou aktivitou nábožensky činná a ich prístup k viere bol vlažný. Tvrdí, že mnohých radikálov charakterizuje život v spoločensky vylúčených komunitách a neúplných či rozvrátených rodinách, ako aj životný štýl spojený s kriminalitou, drogami, alkoholom a hazardom.



Útočníci svoj čin odôvodnili ako pomstu za proroka Mohameda, ktorého týždenník Charlie Hebdo zosmiešňoval vo svojich karikatúrach. Takáto pomsta je však v rozpore s islamom a vrhá zlé svetlo na islam ako náboženstvo. Podľa Lenča je to dôkazom ich neznalosti islamu a ignorovania Mohamedovho učenia, pretože islam jednoznačne zakazuje zabiť človeka: "...že ten, kto by zabil dušu za niečo iné než za dušu zavraždenú alebo za skazu, ktorú šírila na zemi, akoby zabil všetkých ľudí. A kto by ju oživil, akoby oživil všetkých ľudí." (Korán 5:32)

"Súčasní radikáli majú násilie často priamo v povahe a je súčasťou ich života už pred teroristickým útokom," tvrdí Lenč a dodáva: "Mnohí žijú život na hrane či za hranou zákona. Holdujú alkoholu, hazardu, drogám a islam nepraktizujú. Zvyčajne túžia po uznaní, dobrodružstve alebo po pomste za zničený život. Následne absorbujú instantný islam od nejakého potulného duchovného alebo vzhliadnu náborové videá na internete a rozhodnú sa spáchať akýkoľvek brutálny čin, ktorý ich dostane do médií, preslávi ich a dúfajú, že im prinesie raj 'all-inclusive'. Ak by poznali islam, vedeli by, že toto ich konanie je len cestou do pekla."

Podľa politológa nielen bratia Kouachiovci, ale aj drvivá väčšina teroristov, ktorí sa podieľali na útokoch po 11. septembri 2001, pochádzali z neúplných alebo rozvrátených rodín a ich život sprevádzali rôzne, nielen rodinné problémy. Charakterizuje ich život v sociálne vylúčených komunitách a život na hrane zákona sprevádzaný drogami, alkoholom a hazardom. Okrem toho je pre nich typický vlažný prístup k viere - nikto z nich nebol predtým nábožensky aktívny či výnimočne zbožný.

"Takto vykorenený mladý človek túži presadiť sa, byť konečne niekým, získať uznanie a zažiť dobrodružstvo. Rôzni radikálni kazatelia, jednotlivci a skupiny hľadajúce stratené existencie im ponúknu instantný islam, ktorý im umožní pomstu, sľúbi slávu a zaručí raj," povedal v rozhovore pre TASR Jozef Lenč.

Do tohto raja by islamských radikálov mala dostať mučenícka smrť, na ktorú boli podľa svojich vlastných slov pripravení aj bratia Kouachiovci a ktorá je akýmsi vyústením ich celkovej snahy.

"V istých medziach sa dá povedať, že smrť je ich drogou, akousi finálnou dávkou. Za najväčšie zlyhanie by považovali to, ak by boli zatknutí a súdení za svoje zločiny. Okrem faktu, že by nesplnili poslanie, by sa ešte dozvedeli, že ich konanie bolo v rozpore s učením islamu," domnieva sa Lenč.

Bratia Chérif a Said Kouachiovci pri odchode z redakcie Charlie Hebdo po útoku vyhlásili, že patria k teroristickej organizácii al-Káida v Jemene. Tá sa k nim však prihlásila až po ich smrti, čo znamená, že organizácia svoju spojitosť s atentátnikmi nepriznala okamžite z bezpečnostných alebo iných dôvodov, alebo sa po ich smrti k nim priznala aj napriek tomu, že s útokom nemala nič spoločné. Podľa Lenča môžu byť obe tieto možnosti správne.

"Domnievam sa však, že miera profesionality akcie a jej prekvapujúceho prevedenia je skôr dôkazom, že niekto tak vzdialený a izolovaný, ako je jemenská odnož al-Káidy, to len veľmi ťažko mohol organizovať a riadiť. Oživenie značky al-Káida v tomto prípade môže byť skôr z dôvodu konkurenčného boja teroristických organizácii o pozornosť médií a sponzorov alebo snahou posilniť strach v spoločnosti: priliať olej do ohňa rastúcemu spoločenskému napätiu," povedal Lenč.

Útok na redakciu Charlie Hebdo sprevádzala rukojemnícka dráma v obchode s kóšer potravinami. Atentátnik Amédy Coulibaly sa prihlásil k samozvanému Islamskému štátu (IS). Spolupráca medzi aktérmi oboch parížskych útokov je zrejmá, hoci spolupracovali s rôznymi teroristickými organizáciami.

"Toto môže znamenať buď to, že tieto dve organizácie spolupracujú, alebo to, že sa k obom organizáciám môže pripojiť ad hoc ktokoľvek. Obe možnosti sú rozhodne nebezpečné. Možno bolo ich zámerom len zvýšenie strachu a napätia v Európe. Radikalizácia a nárast extrémizmu," hovorí Lenč.

Spúšťačom atentátu mohla byť ktorákoľvek karikatúra uverejnená v časopise Charlie Hebdo zosmiešňujúca proroka Mohameda alebo islam ako náboženstvo, ale takisto to mohla byť predzvesť ďalších akcií, myslí si Lenč.

"Môže to byť spôsob, ako ešte viac vyhrotiť vzťahy medzi majoritou a moslimskou menšinou v Európe. Už pred Charlie Hebdo sme boli svedkami útokov vo Švédsku, protestov hnutia Pediga v Nemecku alebo protimoslimských vyjadrení politikov v Českej republike," povedal Lenč a dodal: "Ich intenzita v posledných mesiacoch prudko narastá. Teroristický útok môže tieto ataky zintenzívniť. Možno práve o to teroristom ide."

Ďalšie vydanie týždenníka Charlie Hebdo vyšlo v riadnom čase bez zmeškania v 16 jazykových mutáciách s karikatúrou proroka Mohameda na obálke. Na zelenom pozadí bol vykreslený moslim v turbane, ktorý drží ceduľu s nápisom "Je suis Charlie." Titulok na obálke znel "Tout est pardonné" (Všetko je odpustené). Podľa francúzskych médií tým karikaturisti možno chceli povedať, že prorok Mohamed im odpustil, že si z neho uťahovali.

"V prípade, ak by karikatúru nezverejnili, znamenalo by to pre nich i francúzsku spoločnosť, že azda ustupujú teroristom. Novými karikatúrami poukazujú na svoje odhodlanie brániť vlastný postoj a svoje vnímanie slobody slova, ktoré povýšili nad toleranciu voči tým, ktorým ich konanie ubližuje," povedal Lenč, ale poukázal aj na iný faktor: "Opätovné publikovanie karikatúr Mohameda sa tiež ukázalo ako ekonomicky výhodný krok, ktorý zvýšil popularitu a náklad časopisu. Žiaľ, tento krok, ako vidíme, nie je v prospech obnovenia vzájomnej diskusie a tolerancie vo svete. Opätovne otvára rany, ktoré v spoločnosti spôsobujú teroristi a všetci tí, ktorí sa vyžívajú v násilí a vzájomnej nenávisti."

Bratia Said a Chérif Kouachiovci zaútočili na redakciu časopisu Charlie Hebdo 7. januára 2015. Útok si vyžiadal 12 obetí vrátane šéfredaktora a troch popredných karikaturistov. Po dvojdňovom prenasledovaní útočníkov spustila francúzska polícia 9. januára večer operáciu v priemyselnom parku, v ktorom sa atentátnici zabarikádovali. Bratia sa pokúsili prestrieľať von z budovy, polícia ich však pri tom usmrtila.