Rozhodnutie vyvolalo pobúrenie zo strany ochranárskych združení.
Autor TASR
Reykjavík 18. apríla (TASR) - Islandská spoločnosť Hvalur v utorok oznámila, že po dvojročnej pauze obnoví svoj kontroverzný lov ohrozených veľrýb druhu vráskavec myšok. Rozhodnutie vyvolalo pobúrenie zo strany ochranárskych združení, informovala agentúra AP.
Hvalur je jedinou islandskou spoločnosťou, ktorá loví veľryby daného druhu. V roku 2016 však musela svoju činnosť prerušiť v dôsledku obchodných problémov v Japonsku, svojom najväčšom odbytisku, kde nastal pokles dopytu. Tokio zároveň nastolilo nové dovozné nariadenia vrátane výšky chemickej látky PCB v rybacom mäse.
Spoločnosť Hvalur zároveň uviedla, že plánuje spolupracovať s výskumníkmi Islandskej univerzity (HÍ) na vývoji lekárskych produktov z veľrybieho mäsa, ktoré by pomáhali pri nedostatku železa v organizme. Táto problematika sa týka takmer 30 percent globálnej populácie, alebo dvoch miliárd ľudí, tvrdí Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Lovecká sezóna Islandu sa začína 10. júna. Lovci majú na tento rok kvótu 161 vráskavcov myšokov, avšak vzhľadom na nevyčerpané vlaňajšie kvóty budú môcť uloviť ešte 30 kusov veľrýb navyše.
Island a Nórsko sú jediné dve krajiny sveta, ktoré otvorene odmietajú moratórium Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) z roku 1986 o love veľrýb. Island obnovil ich lov v roku 2006. Táto prax vyvolala znepokojenie v mnohých častiach sveta vrátane Európskej únie či USA, ktoré v roku 2014 pohrozili Islandu ekonomickými sankciami.
Japonsko využíva "legislatívnu dieru", ktorá mu umožňuje pokračovať v love veľrýb so zámerom získavania "vedeckých poznatkov", väčšina mäsa z ulovených veľrýb však končí v reštauráciách, čo Tokio ani nepopiera.
Veľryby druhu vráskavec myšok sú druhými najväčšími živočíchmi na svete a v roku 1996 boli vyhlásené za ohrozený druh. Podľa posledných odhadov zo začiatku druhého milénia sa ich stav pohyboval na úrovni 53.000 kusov.
Hvalur je jedinou islandskou spoločnosťou, ktorá loví veľryby daného druhu. V roku 2016 však musela svoju činnosť prerušiť v dôsledku obchodných problémov v Japonsku, svojom najväčšom odbytisku, kde nastal pokles dopytu. Tokio zároveň nastolilo nové dovozné nariadenia vrátane výšky chemickej látky PCB v rybacom mäse.
Spoločnosť Hvalur zároveň uviedla, že plánuje spolupracovať s výskumníkmi Islandskej univerzity (HÍ) na vývoji lekárskych produktov z veľrybieho mäsa, ktoré by pomáhali pri nedostatku železa v organizme. Táto problematika sa týka takmer 30 percent globálnej populácie, alebo dvoch miliárd ľudí, tvrdí Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Lovecká sezóna Islandu sa začína 10. júna. Lovci majú na tento rok kvótu 161 vráskavcov myšokov, avšak vzhľadom na nevyčerpané vlaňajšie kvóty budú môcť uloviť ešte 30 kusov veľrýb navyše.
Island a Nórsko sú jediné dve krajiny sveta, ktoré otvorene odmietajú moratórium Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) z roku 1986 o love veľrýb. Island obnovil ich lov v roku 2006. Táto prax vyvolala znepokojenie v mnohých častiach sveta vrátane Európskej únie či USA, ktoré v roku 2014 pohrozili Islandu ekonomickými sankciami.
Japonsko využíva "legislatívnu dieru", ktorá mu umožňuje pokračovať v love veľrýb so zámerom získavania "vedeckých poznatkov", väčšina mäsa z ulovených veľrýb však končí v reštauráciách, čo Tokio ani nepopiera.
Veľryby druhu vráskavec myšok sú druhými najväčšími živočíchmi na svete a v roku 1996 boli vyhlásené za ohrozený druh. Podľa posledných odhadov zo začiatku druhého milénia sa ich stav pohyboval na úrovni 53.000 kusov.