Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Koncom októbra plánovacia komisia izraelskej civilnej správy pre Západný breh schválila plán na výstavbu 3144 bytových jednotiek v židovských osadách v Predjordánsku.
Autor TASR
Jeruzalem 25. novembra (TASR) - Jeruzalemská rada pre plánovanie a výstavbu schválila v noci na štvrtok plán výstavby 9000 bytových jednotiek vo štvrti Kalandijá, na území bývalého medzinárodného jeruzalemského letiska Atarot, ktoré bolo v prevádzke v rokoch 1924-2000 a nachádza sa za demarkačnou čiarou na východe Jeruzalema. Informoval o tom denník Jerusalem Post (JP).
Podľa JP rada schválila zámer výstavby na ploche 124 hektárov. V Kalandiji majú izraelské úrady v úmysle postaviť bytové domy, parky, ulice aj infraštruktúru.
Tento plán, ktorý musí prejsť niekoľkými fázami zložitého byrokratického schvaľovacieho postupu, má byť predložený jeruzalemskej okresnej plánovacej komisii 6. decembra, dodal JP.
Na to, že Izrael plánuje vybudovanie novej osady v Atarote, upozornila ešte vo februári roku 2020 ľudskoprávna organizácia Šalom achšav (Mier teraz), ktorá sa špecializuje na monitorovanie izraelskej politiky týkajúcej sa výstavby nových osád.
Aktivisti za ľudské práva už vtedy upozorňovali, že "plánovaná sídlisková štvrť sa vkliní do mestského priestoru medzi Ramalláh – súčasné administratívne centrum palestínskej samosprávy – a východný Jeruzalem", čím "zabráni vytvoreniu životaschopného palestínskeho štátu s hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme".
Koncom októbra plánovacia komisia izraelskej civilnej správy pre Západný breh schválila plán na výstavbu 3144 bytových jednotiek v židovských osadách v Predjordánsku. Bolo to prvé rozhodnutie tohto druhu od nástupu administratívy prezidenta USA Joea Bidena z januára tohto roku, ako aj od júna, keď sa funkcie predsedu izraelskej vlády ujal Naftali Bennett.
Organizácia Šalom achšav tvrdí, že izraelská správa pre západný breh Jordánu schválila v roku 2020 výstavbu viac ako 12.000 bytových jednotiek, ktoré majú postupne vzniknúť v židovských osadách. Ide o najrozsiahlejšiu plánovanú výstavbu od roku 2012.
Pokračujúca výstavba židovských osád v Izraelom okupovanom Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme sa považuje za jednu z hlavných prekážok pri riešení desaťročia trvajúcich palestínsko-izraelskej sporov.
Bezpečnostná rada OSN prijala koncom roku 2016 rezolúciu požadujúcu od Izraela okamžité ukončenie osídľovacích aktivít na okupovaných palestínskych územiach. Izrael sa tejto požiadavke odmieta podriadiť.
Podľa JP rada schválila zámer výstavby na ploche 124 hektárov. V Kalandiji majú izraelské úrady v úmysle postaviť bytové domy, parky, ulice aj infraštruktúru.
Tento plán, ktorý musí prejsť niekoľkými fázami zložitého byrokratického schvaľovacieho postupu, má byť predložený jeruzalemskej okresnej plánovacej komisii 6. decembra, dodal JP.
Na to, že Izrael plánuje vybudovanie novej osady v Atarote, upozornila ešte vo februári roku 2020 ľudskoprávna organizácia Šalom achšav (Mier teraz), ktorá sa špecializuje na monitorovanie izraelskej politiky týkajúcej sa výstavby nových osád.
Aktivisti za ľudské práva už vtedy upozorňovali, že "plánovaná sídlisková štvrť sa vkliní do mestského priestoru medzi Ramalláh – súčasné administratívne centrum palestínskej samosprávy – a východný Jeruzalem", čím "zabráni vytvoreniu životaschopného palestínskeho štátu s hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme".
Koncom októbra plánovacia komisia izraelskej civilnej správy pre Západný breh schválila plán na výstavbu 3144 bytových jednotiek v židovských osadách v Predjordánsku. Bolo to prvé rozhodnutie tohto druhu od nástupu administratívy prezidenta USA Joea Bidena z januára tohto roku, ako aj od júna, keď sa funkcie predsedu izraelskej vlády ujal Naftali Bennett.
Organizácia Šalom achšav tvrdí, že izraelská správa pre západný breh Jordánu schválila v roku 2020 výstavbu viac ako 12.000 bytových jednotiek, ktoré majú postupne vzniknúť v židovských osadách. Ide o najrozsiahlejšiu plánovanú výstavbu od roku 2012.
Pokračujúca výstavba židovských osád v Izraelom okupovanom Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme sa považuje za jednu z hlavných prekážok pri riešení desaťročia trvajúcich palestínsko-izraelskej sporov.
Bezpečnostná rada OSN prijala koncom roku 2016 rezolúciu požadujúcu od Izraela okamžité ukončenie osídľovacích aktivít na okupovaných palestínskych územiach. Izrael sa tejto požiadavke odmieta podriadiť.
