Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Netanjahuovi zástancovia spustili ostrú kampaň proti jeho odporcom – využívajú aj vyhrážky smrťou a búrlivé protesty pred ich bydliskami, čo donútilo Kneset posilniť opatrenia na ich ochranu.
Autor TASR
Jeruzalem 7. júna (TASR) - Predseda izraelského parlamentu Jariv Levin v pondelok oznámil, že hlasovanie o schválení novej vlády, ktorá ukončí 12-ročné vládnutie premiéra Benjamina Netanjahua, sa bude konať nasledujúci týždeň. Presný dátum neuviedol, informovala tlačová agentúra AP.
Oznámenie Levina, blízkeho Netanjahuovho spojenca, dáva premiérovi čas, aby sa pokúsil odlákať podporovateľov krehkej koalície vytvorenej proti nemu. Koalícia pozostáva z ôsmich strán a v izraelskom 120-člennom parlamente Knesete má iba tesnú väčšinu.
Netanjahuovi zástancovia spustili ostrú kampaň proti jeho odporcom – využívajú aj vyhrážky smrťou a búrlivé protesty pred ich bydliskami, čo donútilo Kneset posilniť opatrenia na ich ochranu.
Netanjahu obvinil svojich niekdajších pravicových spojencov zo zrady, lebo sa dali dohromady s ľavičiarmi a s malou arabskou stranou, o ktorej spojenectvo sa uchádzal aj on sám.
Takzvaná koalícia zmeny zrejme vydrží spolu napriek útokom a ideologickým odlišnostiam.
Naftali Bennett, ultranacionalistický bývalý Netanjahuov spojenec, by slúžil ako premiér dva roky, po ňom by funkciu prevzal centrista Jair Lapid. Ten vyhlásil, že nová vláda bude slúžiť všetkým Izraelčanom a bude založená na "dôvere, slušnosti, dobrej vôli".
"Tieto posledné dni ukázali, ako veľmi potrebujeme zmenu. Ak vedenie využíva násilie a poburovanie proti členom Knesetu, proti ich deťom, proti samotnej podstate demokratického procesu, potom potrebujeme zmenu," dodal Lapid.
Izrael mal štvoro volieb za necelé dva roky, naposledy v marci.
Zakaždým boli voliči hlboko názorovo rozdelení v tom, či má Netanjahu zostať v úrade, kým proti nemu prebieha súdny proces v prípade obvinení z korupcie. Núdzovú vládu vytvorenú vlani s cieľom riešiť pandémiu koronavírusu trápili vnútorné politické boje a v decembri padla. Netanjahu sa po marcových voľbách pokúšal vytvoriť vládu, ale bez úspechu, a mandát po ňom dostal Lapid.
Táto politická zmena, ktorá ešte môže byť zvrátená, prichádza aj v čase zvýšeného napätia medzi palestínskymi protestujúcimi a izraelskou políciou, ktorí sa celé týždne dostávali do zrážok v Jeruzaleme. Potýčky vyústili do vlny etnického násilia v izraelských mestách a spustili aj 11-dňovú vojnu v pásme Gazy.
Oznámenie Levina, blízkeho Netanjahuovho spojenca, dáva premiérovi čas, aby sa pokúsil odlákať podporovateľov krehkej koalície vytvorenej proti nemu. Koalícia pozostáva z ôsmich strán a v izraelskom 120-člennom parlamente Knesete má iba tesnú väčšinu.
Netanjahuovi zástancovia spustili ostrú kampaň proti jeho odporcom – využívajú aj vyhrážky smrťou a búrlivé protesty pred ich bydliskami, čo donútilo Kneset posilniť opatrenia na ich ochranu.
Netanjahu obvinil svojich niekdajších pravicových spojencov zo zrady, lebo sa dali dohromady s ľavičiarmi a s malou arabskou stranou, o ktorej spojenectvo sa uchádzal aj on sám.
Takzvaná koalícia zmeny zrejme vydrží spolu napriek útokom a ideologickým odlišnostiam.
Naftali Bennett, ultranacionalistický bývalý Netanjahuov spojenec, by slúžil ako premiér dva roky, po ňom by funkciu prevzal centrista Jair Lapid. Ten vyhlásil, že nová vláda bude slúžiť všetkým Izraelčanom a bude založená na "dôvere, slušnosti, dobrej vôli".
"Tieto posledné dni ukázali, ako veľmi potrebujeme zmenu. Ak vedenie využíva násilie a poburovanie proti členom Knesetu, proti ich deťom, proti samotnej podstate demokratického procesu, potom potrebujeme zmenu," dodal Lapid.
Izrael mal štvoro volieb za necelé dva roky, naposledy v marci.
Zakaždým boli voliči hlboko názorovo rozdelení v tom, či má Netanjahu zostať v úrade, kým proti nemu prebieha súdny proces v prípade obvinení z korupcie. Núdzovú vládu vytvorenú vlani s cieľom riešiť pandémiu koronavírusu trápili vnútorné politické boje a v decembri padla. Netanjahu sa po marcových voľbách pokúšal vytvoriť vládu, ale bez úspechu, a mandát po ňom dostal Lapid.
Táto politická zmena, ktorá ešte môže byť zvrátená, prichádza aj v čase zvýšeného napätia medzi palestínskymi protestujúcimi a izraelskou políciou, ktorí sa celé týždne dostávali do zrážok v Jeruzaleme. Potýčky vyústili do vlny etnického násilia v izraelských mestách a spustili aj 11-dňovú vojnu v pásme Gazy.
