Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Islamská republika naďalej tvrdí, že nemá záujem vyrábať jadrové zbrane a urán obohacuje na civilné účely, napríklad pre využitie jadrových elektrárňach.
Autor TASR
Jeruzalem 2. februára (TASR) - Irán dokáže vyrobiť dostatok štiepneho materiálu na jadrovú zbraň za približne šesť mesiacov, uviedol v utorok izraelský minister energetiky Juval Steinitz, bez predloženia dôkazov. Informáciu priniesla agentúra Reuters.
Židovský štát je kritický voči jadrovej dohode z roku 2015, ktorú Irán podpísal so svetovými mocnosťami vrátane USA. Bývalý prezident Donald Trump od tejto zmluvy v roku 2018 jednostranne odstúpil, pričom nový prezident Joe Biden avizoval, že sa k nej chce vrátiť.
Podľa súčasného vedenia Bieleho domu odstúpenie USA od zmluvy podnietilo Irán k porušovaniu svojich záväzkov vrátane obohacovania uránu nad maximálnu dohodnutú hranicu.
Úradujúci americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v januári uviedol, že Irán dokáže obohatiť urán na úroveň potrebnú pre výrobu jadrových zbraní za tri alebo štyri mesiace. Tento odhad je podľa Blinkena založený na verejných informáciách, ktoré však nepredložil, ani bližšie nevysvetlil.
Podľa Steinitza však Trumpova vláda "vážne narušila iránsky jadrový program", a islamská republika dokáže vyprodukovať štiepny materiál na jednu bombu za približne pol roka, pričom vyrobiť celú jadrovú hlavicu im môže trvať jeden až dva roky. Steinitz však taktiež nepredložil žiadne dôkazy podporujúce tieto tvrdenia.
Islamská republika naďalej tvrdí, že nemá záujem vyrábať jadrové zbrane a urán obohacuje na civilné účely, napríklad pre využitie jadrových elektrárňach.
Dohoda z roku 2015 - známa aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) - zaväzuje Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity. Okrem USA ju podpísali Rusko, Čína, Británia, Francúzsko a Nemecko.
Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa však od tejto dohody v roku 2018 odstúpili a na Irán opätovne uvalili sériu sankcií. Irán na ne reagoval niekoľkonásobným porušením jadrovej dohody.
Nový prezident USA Joe Biden sa zaviazal dohodu opätovne podpísať, avšak len v prípade, že Irán bude "striktne" dodržiavať svoju časť zmluvy.
Židovský štát je kritický voči jadrovej dohode z roku 2015, ktorú Irán podpísal so svetovými mocnosťami vrátane USA. Bývalý prezident Donald Trump od tejto zmluvy v roku 2018 jednostranne odstúpil, pričom nový prezident Joe Biden avizoval, že sa k nej chce vrátiť.
Podľa súčasného vedenia Bieleho domu odstúpenie USA od zmluvy podnietilo Irán k porušovaniu svojich záväzkov vrátane obohacovania uránu nad maximálnu dohodnutú hranicu.
Úradujúci americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v januári uviedol, že Irán dokáže obohatiť urán na úroveň potrebnú pre výrobu jadrových zbraní za tri alebo štyri mesiace. Tento odhad je podľa Blinkena založený na verejných informáciách, ktoré však nepredložil, ani bližšie nevysvetlil.
Podľa Steinitza však Trumpova vláda "vážne narušila iránsky jadrový program", a islamská republika dokáže vyprodukovať štiepny materiál na jednu bombu za približne pol roka, pričom vyrobiť celú jadrovú hlavicu im môže trvať jeden až dva roky. Steinitz však taktiež nepredložil žiadne dôkazy podporujúce tieto tvrdenia.
Islamská republika naďalej tvrdí, že nemá záujem vyrábať jadrové zbrane a urán obohacuje na civilné účely, napríklad pre využitie jadrových elektrárňach.
Dohoda z roku 2015 - známa aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) - zaväzuje Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity. Okrem USA ju podpísali Rusko, Čína, Británia, Francúzsko a Nemecko.
Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa však od tejto dohody v roku 2018 odstúpili a na Irán opätovne uvalili sériu sankcií. Irán na ne reagoval niekoľkonásobným porušením jadrovej dohody.
Nový prezident USA Joe Biden sa zaviazal dohodu opätovne podpísať, avšak len v prípade, že Irán bude "striktne" dodržiavať svoju časť zmluvy.
