K návšteve Ben-Gvira došlo len niekoľko dní po jeho nástupe do funkcie ministra národnej bezpečnosti v novej vláde premiéra Benjamina Netanjahua.
Autor TASR
Jeruzalem 3. januára (TASR) - Izraelský krajne pravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir navštívil v utorok prvýkrát od svojho nástupu do funkcie Chrámovú horu v Jeruzaleme, kde sa nachádza aj mešita al-Aksá. Palestínčania to označili za provokáciu a aj izraelská opozícia varovala, že takáto návšteva by mohla viesť k násilnostiam. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
"Naša vláda sa nepoddá hrozbám Hamasu," uviedol Ben-Gvir vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho hovorca po tom, ako zmienené palestínske militantné hnutie Hamas označilo takýto krok za tzv. červenú čiaru.
K návšteve Ben-Gvira došlo len niekoľko dní po jeho nástupe do funkcie ministra národnej bezpečnosti v novej vláde premiéra Benjamina Netanjahua. Ako minister má Ben-Gvir kontrolu aj nad políciou, približuje AFP.
"Chrámová hora je najdôležitejším miestom pre izraelský ľud, pričom zachovávame slobodu pohybu pre moslimov aj kresťanov, no na Horu budú chodiť aj Židia a s tými, ktorí sa vyhrážajú, sa treba vyrovnať, a to železnou rukou," povedal ďalej Ben-Gvir.
Chrámová hora, ktorú moslimovia volajú Vznešená svätyňa, je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka nachádzajúca sa v Starom meste v Jeruzaleme. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších stavieb.
Hora je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a rovnako i jedným z najspornejších. Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou.
Samotný Ben-Gvir lobuje za zrušenie tohto obmedzenia. Od roku 2021, keď sa stal poslancom izraelského parlamentu, navštívil Chrámovú horu už viackrát, jeho utorňajšia návšteva je však prvou v pozícii ministra a preto má omnoho väčšiu váhu, približuje AFP.
Návštevu kritizoval napríklad aj líder izraelskej opozície a predošlý premiér Jair Lapid. Nesúhlasne sa k nej vyjadrilo aj palestínske ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ju ostro odsúdilo a označilo za "bezprecedentnú provokáciu".
"Naša vláda sa nepoddá hrozbám Hamasu," uviedol Ben-Gvir vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho hovorca po tom, ako zmienené palestínske militantné hnutie Hamas označilo takýto krok za tzv. červenú čiaru.
K návšteve Ben-Gvira došlo len niekoľko dní po jeho nástupe do funkcie ministra národnej bezpečnosti v novej vláde premiéra Benjamina Netanjahua. Ako minister má Ben-Gvir kontrolu aj nad políciou, približuje AFP.
"Chrámová hora je najdôležitejším miestom pre izraelský ľud, pričom zachovávame slobodu pohybu pre moslimov aj kresťanov, no na Horu budú chodiť aj Židia a s tými, ktorí sa vyhrážajú, sa treba vyrovnať, a to železnou rukou," povedal ďalej Ben-Gvir.
Chrámová hora, ktorú moslimovia volajú Vznešená svätyňa, je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka nachádzajúca sa v Starom meste v Jeruzaleme. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších stavieb.
Hora je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a rovnako i jedným z najspornejších. Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou.
Samotný Ben-Gvir lobuje za zrušenie tohto obmedzenia. Od roku 2021, keď sa stal poslancom izraelského parlamentu, navštívil Chrámovú horu už viackrát, jeho utorňajšia návšteva je však prvou v pozícii ministra a preto má omnoho väčšiu váhu, približuje AFP.
Návštevu kritizoval napríklad aj líder izraelskej opozície a predošlý premiér Jair Lapid. Nesúhlasne sa k nej vyjadrilo aj palestínske ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ju ostro odsúdilo a označilo za "bezprecedentnú provokáciu".