Na podujatí sa napriek koronakríze zúčastnili stovky pozvaných hostí, lídri si však pri príležitosti dohôd slávnostne nepodávali ruky.
Autor TASR
,aktualizované Washington 15. septembra (TASR) - Izrael podpísal v utorok v Bielom dome vo Washingtone dohody o normalizácii vzájomných diplomatických vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi (SAE) a Bahrajnom. Informovala o tom televízia CNN.
Za prítomnosti prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorého vláda dohody sprostredkovala, podpísal historické dokumenty izraelský premiér Benjamin Netanjahu s ministrami zahraničných vecí SAE a Bahrajnu, Abdalláhom ibn Zajd Nahajánom a Abdullatífom az-Zajáním.
Trojica politikov podpísala aj spoločnú deklaráciu s Trumpom, píše agentúra AFP. Na podujatí sa napriek koronakríze zúčastnili stovky pozvaných hostí, lídri si však pri príležitosti dohôd slávnostne nepodávali ruky.
"Sme tu dnes popoludní, aby sme zmenili beh dejín," vyhlásil Trump z balkóna nad Južným trávnikom Bieleho domu. "Po desaťročiach rozporov a konfliktu si pripomíname úsvit nového Blízkeho východu," dodal americký prezident, ktorý považuje mierové dohody za svoj veľký diplomatický úspech pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA.
Pre Blízky východ sú nové dohody výraznou zmenou desaťročia trvajúceho stavu, pri ktorom sa arabské krajiny snažili zachovať jednotný postoj voči Izraelu v súvislosti s jeho zaobchádzaním s Palestínčanmi.
Dosiaľ poslednými arabskými krajinami, ktoré nadviazali diplomatické vzťahy s Izraelom, boli Egypt v roku 1979 a Jordánsko v roku 1994.
SAE a Bahrajn sú pritom prvými krajinami Perzského zálivu, ktoré nadviazali oficiálne vzťahy s Izraelom, približuje agentúra DPA. Podľa agentúry AP je ich zbližovanie v súlade s ich spoločným odporom voči Iránu a jeho agresii v regióne.
Netanjahu na podpisovej ceremónii povedal, že nová mierová iniciatíva Spojených štátov má potenciál definitívne ukončiť arabsko-izraelský konflikt.
"Tento deň je kľúčový bod dejín, predznamenáva nový úsvit mieru," vyhlásil izraelský líder. "Napriek mnohým výzvam a utrpeniu, ktorému sme všetci vystavení - napriek tomu všetkému sa na chvíľu zastavme a buďme vďačný za tento pozoruhodný deň."
Trump predtým na bilaterálnej schôdzke s Netanjahuom vyhlásil, že Izrael má blízko k uzavretiu mierových dohôd s ďalšími "piatimi alebo šiestimi" arabskými krajinami.
Šéf diplomacie SAE Abdalláh ibn Zajd Nahaján vo svojom príhovore osobne poďakoval Netanjahuovi za to, že si "zvolil mier, a za zastavenie anektovania palestínskych území".
"Mier si vyžaduje odvahu, budovanie budúcnosti si vyžaduje odvahu," uviedol Abdalláh. "Prišli sme sem dnes, aby sme svetu povedali, že toto je náš prístup," dodal s tým, že všetky dohody medzi arabskými krajinami a Izraelom sú kroky k "mieru a rozvoju". Normalizácia vzťahov s Izraelom podľa neho umožní emirátom, aby naďalej podporovali Palestínčanov v ich úsilí o vlastný štát.
Bahrajnský minister zahraničných vecí označil dohodu s Izraelom za "historický krok" a "moment nádeje a príležitosti pre všetky národy Blízkeho východu".
Abdullatíf az-Zajání súčasne apeloval na "spravodlivé, úplné a trvajú dvojštátové riešenie" konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi.
"Blízky východ bol pridlho brzdený konfliktom a nedôverou, čo spôsobilo nevýslovnú skazu a zmarilo zámery generácií našich najlepších a najšikovnejších mladých ľudí," doplnil.
Za prítomnosti prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorého vláda dohody sprostredkovala, podpísal historické dokumenty izraelský premiér Benjamin Netanjahu s ministrami zahraničných vecí SAE a Bahrajnu, Abdalláhom ibn Zajd Nahajánom a Abdullatífom az-Zajáním.
Trojica politikov podpísala aj spoločnú deklaráciu s Trumpom, píše agentúra AFP. Na podujatí sa napriek koronakríze zúčastnili stovky pozvaných hostí, lídri si však pri príležitosti dohôd slávnostne nepodávali ruky.
"Sme tu dnes popoludní, aby sme zmenili beh dejín," vyhlásil Trump z balkóna nad Južným trávnikom Bieleho domu. "Po desaťročiach rozporov a konfliktu si pripomíname úsvit nového Blízkeho východu," dodal americký prezident, ktorý považuje mierové dohody za svoj veľký diplomatický úspech pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA.
Pre Blízky východ sú nové dohody výraznou zmenou desaťročia trvajúceho stavu, pri ktorom sa arabské krajiny snažili zachovať jednotný postoj voči Izraelu v súvislosti s jeho zaobchádzaním s Palestínčanmi.
Dosiaľ poslednými arabskými krajinami, ktoré nadviazali diplomatické vzťahy s Izraelom, boli Egypt v roku 1979 a Jordánsko v roku 1994.
SAE a Bahrajn sú pritom prvými krajinami Perzského zálivu, ktoré nadviazali oficiálne vzťahy s Izraelom, približuje agentúra DPA. Podľa agentúry AP je ich zbližovanie v súlade s ich spoločným odporom voči Iránu a jeho agresii v regióne.
Netanjahu na podpisovej ceremónii povedal, že nová mierová iniciatíva Spojených štátov má potenciál definitívne ukončiť arabsko-izraelský konflikt.
"Tento deň je kľúčový bod dejín, predznamenáva nový úsvit mieru," vyhlásil izraelský líder. "Napriek mnohým výzvam a utrpeniu, ktorému sme všetci vystavení - napriek tomu všetkému sa na chvíľu zastavme a buďme vďačný za tento pozoruhodný deň."
Trump predtým na bilaterálnej schôdzke s Netanjahuom vyhlásil, že Izrael má blízko k uzavretiu mierových dohôd s ďalšími "piatimi alebo šiestimi" arabskými krajinami.
Šéf diplomacie SAE Abdalláh ibn Zajd Nahaján vo svojom príhovore osobne poďakoval Netanjahuovi za to, že si "zvolil mier, a za zastavenie anektovania palestínskych území".
"Mier si vyžaduje odvahu, budovanie budúcnosti si vyžaduje odvahu," uviedol Abdalláh. "Prišli sme sem dnes, aby sme svetu povedali, že toto je náš prístup," dodal s tým, že všetky dohody medzi arabskými krajinami a Izraelom sú kroky k "mieru a rozvoju". Normalizácia vzťahov s Izraelom podľa neho umožní emirátom, aby naďalej podporovali Palestínčanov v ich úsilí o vlastný štát.
Bahrajnský minister zahraničných vecí označil dohodu s Izraelom za "historický krok" a "moment nádeje a príležitosti pre všetky národy Blízkeho východu".
Abdullatíf az-Zajání súčasne apeloval na "spravodlivé, úplné a trvajú dvojštátové riešenie" konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi.
"Blízky východ bol pridlho brzdený konfliktom a nedôverou, čo spôsobilo nevýslovnú skazu a zmarilo zámery generácií našich najlepších a najšikovnejších mladých ľudí," doplnil.