Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Reakcia cirkví na najnovšie rozhodnutie izraelskej vlády a primátora Barkata zatiaľ podľa AP nie je známa.
Autor TASR
Jeruzalem 27. februára (TASR) - V snahe riešiť spor s kresťanskou komunitou sa izraelská vláda rozhodla zmraziť kontroverzný návrh zákona týkajúci sa predaja pozemkov cirkvami a mesto Jeruzalem odloží vyberanie daní za majetky vo vlastníctve cirkví. Uvádza sa to vo vyhlásení izraelskej vlády, o ktorom v utorok informovala agentúra AP.
Vo vyhlásení sa ďalej píše, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu a primátor Jeruzalema Nir Barkat sa dohodli na vzniku tímu, ktorý pod vedením ministra pre regionálnu spoluprácu Cachiho Hanegbiho bude spolu s cirkevnými hodnostármi hľadať riešenie otázky výberu daní v Jeruzaleme.
Spor o platenie daní vyústil v nedeľu do zavretia Chrámu Božieho hrobu, ktorý je podľa kresťanskej tradície postavený na mieste Ježišovho ukrižovania, pochovania a zmŕtvychvstania. Cirkvi takto protestovali okrem iného proti izraelským plánom na zdaňovanie svojich nehnuteľností. K tomuto kroku pristúpili krátko pred Veľkou nocou, ktorá je pre kresťanov najvýznamnejším sviatkom a keď do Jeruzalema prichádza mnoho turistov a pútnikov.
Reakcia cirkví na najnovšie rozhodnutie izraelskej vlády a primátora Barkata zatiaľ podľa AP nie je známa.
Barkat predtým informoval, že spor s kresťanskými cirkvami sa snaží riešiť prostredníctvom rokovaní "s treťou stranou", odmietol však špecifikovať, o koho ide.
Barkat vysvetlil, že rozhodnutie o vyrubení majetkovej dane sa týka len komerčných prevádzok, ako sú hotely či kancelárske priestory, nie miest, kde sa vykonáva náboženský kult. Dodal, že toto rozhodnutie je v súlade so zvyklosťami na celom svete a rozhodnutie o zatvorení Chrámu Božieho hrobu označil za "nešťastné".
Cirkvi však tvrdili, že všetky objekty, ktoré im patria, sa používajú na cirkevné účely alebo pre potreby pútnikov. Barkatovi tiež vyčítali, že porušil dlhoročné status quo a konal svojvoľne. Poukazujú i na to, že o zámeroch jeruzalemskej samosprávy sa dozvedeli až z médií.
Barkat tieto obvinenia odmietol a upozornil, že cirkvi neplatia dane už celé roky - jeho úrad odhaduje, že cirkvi na daniach mestu dlhujú približne 185 miliónov dolárov.
Vo vyhlásení sa ďalej píše, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu a primátor Jeruzalema Nir Barkat sa dohodli na vzniku tímu, ktorý pod vedením ministra pre regionálnu spoluprácu Cachiho Hanegbiho bude spolu s cirkevnými hodnostármi hľadať riešenie otázky výberu daní v Jeruzaleme.
Spor o platenie daní vyústil v nedeľu do zavretia Chrámu Božieho hrobu, ktorý je podľa kresťanskej tradície postavený na mieste Ježišovho ukrižovania, pochovania a zmŕtvychvstania. Cirkvi takto protestovali okrem iného proti izraelským plánom na zdaňovanie svojich nehnuteľností. K tomuto kroku pristúpili krátko pred Veľkou nocou, ktorá je pre kresťanov najvýznamnejším sviatkom a keď do Jeruzalema prichádza mnoho turistov a pútnikov.
Reakcia cirkví na najnovšie rozhodnutie izraelskej vlády a primátora Barkata zatiaľ podľa AP nie je známa.
Barkat predtým informoval, že spor s kresťanskými cirkvami sa snaží riešiť prostredníctvom rokovaní "s treťou stranou", odmietol však špecifikovať, o koho ide.
Barkat vysvetlil, že rozhodnutie o vyrubení majetkovej dane sa týka len komerčných prevádzok, ako sú hotely či kancelárske priestory, nie miest, kde sa vykonáva náboženský kult. Dodal, že toto rozhodnutie je v súlade so zvyklosťami na celom svete a rozhodnutie o zatvorení Chrámu Božieho hrobu označil za "nešťastné".
Cirkvi však tvrdili, že všetky objekty, ktoré im patria, sa používajú na cirkevné účely alebo pre potreby pútnikov. Barkatovi tiež vyčítali, že porušil dlhoročné status quo a konal svojvoľne. Poukazujú i na to, že o zámeroch jeruzalemskej samosprávy sa dozvedeli až z médií.
Barkat tieto obvinenia odmietol a upozornil, že cirkvi neplatia dane už celé roky - jeho úrad odhaduje, že cirkvi na daniach mestu dlhujú približne 185 miliónov dolárov.
