Vplyvné politické strany zastupujúce ultraortodoxných židov sú proti akejkoľvek zmene súčasného systému.
Autor TASR
Tel Aviv 9. júla (TASR) - Izraelská armáda začne v auguste s povolávaním ultraortodoxných židov do vojenskej služby, oznámil v utorok minister obrany Joav Galant. TASR o tom informuje podľa správy portálu The Times of Israel (TOI).
Izraelský najvyšší súd nedávno jednohlasne rozhodol, že vláda musí do armády povolať členov komunity Charedim - príslušníkov vôbec najkonzervatívnejšej vetvy judaizmu, ktorí mali až do minulého roka výnimku z inak povinnej vojenskej služby.
Toto pravidlo sa uplatňovalo od začiatku vzniku židovského štátu a izraelská vláda vlani v júni armáde nariadila, aby nezačala s odvodmi ultraortodoxných židov. Najvyšší súd toto nariadenie označil za nezákonné vzhľadom na to, že už neexistuje právny rámec, ktorý by umožňoval pokračovať v desaťročia trvajúcej praxi udeľovania všeobecných výnimiek.
Výnimky dlhodobo vyvolávali rozhorčenie v radoch svetskej verejnosti v Izraeli, ktoré sa väčšmi prehĺbilo počas vojny v Pásme Gazy, keď armáda povolala desaťtisíce vojakov.
Galant tvrdí, že povolať ultraortodoxných židov do armády je "operačná nevyhnutnosť a zložitá sociálna otázka", ktorá si vyžaduje umožniť vojakom komunity Charedim "zachovať si svoj životný štýl".
Rozhodnutie izraelského súdu sa týka približne 63.000 mužov, čo by v súvislosti s prebiehajúcou vojnou v Pásme Gazy a možnou eskaláciou konfliktu s hnutím Hizballáh na izraelsko-libanonských hraniciach mohlo posilniť armádu Izraela, konštatuje agentúra DPA.
Vplyvné politické strany zastupujúce ultraortodoxných židov sú proti akejkoľvek zmene súčasného systému. Vyskytli sa preto náznaky, že v prípade zrušenia výnimiek by mohli opustiť vládnu koalíciu premiéra Benjamina Netanjahua a dokonca spôsobiť pád vlády.
Izraelský najvyšší súd nedávno jednohlasne rozhodol, že vláda musí do armády povolať členov komunity Charedim - príslušníkov vôbec najkonzervatívnejšej vetvy judaizmu, ktorí mali až do minulého roka výnimku z inak povinnej vojenskej služby.
Toto pravidlo sa uplatňovalo od začiatku vzniku židovského štátu a izraelská vláda vlani v júni armáde nariadila, aby nezačala s odvodmi ultraortodoxných židov. Najvyšší súd toto nariadenie označil za nezákonné vzhľadom na to, že už neexistuje právny rámec, ktorý by umožňoval pokračovať v desaťročia trvajúcej praxi udeľovania všeobecných výnimiek.
Výnimky dlhodobo vyvolávali rozhorčenie v radoch svetskej verejnosti v Izraeli, ktoré sa väčšmi prehĺbilo počas vojny v Pásme Gazy, keď armáda povolala desaťtisíce vojakov.
Galant tvrdí, že povolať ultraortodoxných židov do armády je "operačná nevyhnutnosť a zložitá sociálna otázka", ktorá si vyžaduje umožniť vojakom komunity Charedim "zachovať si svoj životný štýl".
Rozhodnutie izraelského súdu sa týka približne 63.000 mužov, čo by v súvislosti s prebiehajúcou vojnou v Pásme Gazy a možnou eskaláciou konfliktu s hnutím Hizballáh na izraelsko-libanonských hraniciach mohlo posilniť armádu Izraela, konštatuje agentúra DPA.
Vplyvné politické strany zastupujúce ultraortodoxných židov sú proti akejkoľvek zmene súčasného systému. Vyskytli sa preto náznaky, že v prípade zrušenia výnimiek by mohli opustiť vládnu koalíciu premiéra Benjamina Netanjahua a dokonca spôsobiť pád vlády.