Denník Jeruzalem Post označil toto rozhodnutie za "mimoriadne zriedkavý krok", ktorý je tiež v rozpore s postojom Spojených štátov, dôležitého spojenca Izraela.
Autor TASR
Jeruzalem 13. februára (TASR) — Po sérii útokov so smrteľnými následkami vykonaných Palestínčanmi vo východnom Jeruzaleme zlegalizuje Izrael deväť nepovolených židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Na svojom zasadnutí o tom v nedeľu večer jednomyseľne rozhodol izraelský bezpečnostný kabinet, informuje TASR na základe správ agentúra DPA a AFP.
Denník Jeruzalem Post označil toto rozhodnutie za "mimoriadne zriedkavý krok", ktorý je tiež v rozpore s postojom Spojených štátov, dôležitého spojenca Izraela.
Úrad premiéra Benjamina Netanjahua vo vyhlásení uviedol, že týchto deväť osád existuje mnoho rokov, niektoré desaťročia. V najbližších dňoch zasadne príslušný plánovací výbor, ktorý v nich schváli výstavbu ďalších bytových jednotiek.
Netanjahu tiež oznámil, že jeho vláda chce tento týždeň Knesetu (parlamentu) predložiť zákon o odobratí izraelského občianstva "teroristom". Vzťahovať sa bude na izraelských Arabov, ako aj na Palestínčanov s povolením na pobyt vo východnom Jeruzaleme.
Izrael obsadil západný breh Jordánu a východný Jeruzalem v roku 1967. Okrem 2,8 milióna Palestínčanov tam žije aj viac ako 475.000 izraelských osadníkov. Podľa Palestínčanov majú byť tieto územia súčasťou ich nezávislého štátu s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.
Izraelská vláda rozlišuje medzi osadami vytvorenými s jej súhlasom a "divokými osadami", ktoré môžu dodatočne byť legalizované zákonom. Z medzinárodného hľadiska sú však všetky osady nelegálne. Koncom roka 2016 Bezpečnostná rada OSN vyzvala Izrael, aby úplne zastavil budovanie osád na okupovaných palestínskych územiach vrátane anektovaného východného Jeruzalema.
Bezpečnostná situácia v Izraeli a na palestínskych územiach je už niekoľko týždňov mimoriadne napätá. Od začiatku roka zahynulo pri palestínskych útokoch deväť Izraelčanov a jedna Ukrajinka. Pri odvetných akciách izraelskej armády prišlo tento rok o život už 46 Palestínčanov.
Denník Jeruzalem Post označil toto rozhodnutie za "mimoriadne zriedkavý krok", ktorý je tiež v rozpore s postojom Spojených štátov, dôležitého spojenca Izraela.
Úrad premiéra Benjamina Netanjahua vo vyhlásení uviedol, že týchto deväť osád existuje mnoho rokov, niektoré desaťročia. V najbližších dňoch zasadne príslušný plánovací výbor, ktorý v nich schváli výstavbu ďalších bytových jednotiek.
Netanjahu tiež oznámil, že jeho vláda chce tento týždeň Knesetu (parlamentu) predložiť zákon o odobratí izraelského občianstva "teroristom". Vzťahovať sa bude na izraelských Arabov, ako aj na Palestínčanov s povolením na pobyt vo východnom Jeruzaleme.
Izrael obsadil západný breh Jordánu a východný Jeruzalem v roku 1967. Okrem 2,8 milióna Palestínčanov tam žije aj viac ako 475.000 izraelských osadníkov. Podľa Palestínčanov majú byť tieto územia súčasťou ich nezávislého štátu s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.
Izraelská vláda rozlišuje medzi osadami vytvorenými s jej súhlasom a "divokými osadami", ktoré môžu dodatočne byť legalizované zákonom. Z medzinárodného hľadiska sú však všetky osady nelegálne. Koncom roka 2016 Bezpečnostná rada OSN vyzvala Izrael, aby úplne zastavil budovanie osád na okupovaných palestínskych územiach vrátane anektovaného východného Jeruzalema.
Bezpečnostná situácia v Izraeli a na palestínskych územiach je už niekoľko týždňov mimoriadne napätá. Od začiatku roka zahynulo pri palestínskych útokoch deväť Izraelčanov a jedna Ukrajinka. Pri odvetných akciách izraelskej armády prišlo tento rok o život už 46 Palestínčanov.