Na výskume, ktorého výsledky zverejnil časopis Nature Communications, sa podieľali aj vedci z amerického Národného ústavu zdravia či experti z Barcelony.
Autor TASR
Jeruzalem 2. júna (TASR) – Izraelským vedcom sa podarilo predĺžiť priemerný život myší o 30 percent. Veria, že ich výskumná metóda by mohla zabrať aj u ľudí, ktorí by sa tak napríklad namiesto 90 rokov dožili 120 rokov. Informovala o tom internetová stránka izraelskej Bar-Ilanovej univerzity. Na výskume, ktorého výsledky zverejnil časopis Nature Communications, sa podieľali aj vedci z amerického Národného ústavu zdravia či experti z Barcelony.
Vedci v rámci výskumu posilnili proteín sirtuin (SIRT6), ktorého prítomnosť v organizme s narastajúcim vekom ubúda. Pokus vykonávali na 250 myšiach. Výskum ukázal, že staršie zvieratá strácajú schopnosť vytvárať energiu v prípade absencie vonkajších energetických zdrojov, ako napríklad pri krátkom pôste. Na druhej strane myši s upravenou hladinou proteínu dokázali generovať energiu z iných zdrojov, napríklad z odbúravania tukov či z kyseliny mliečnej. V dôsledku toho sa tvoril cukor, ktorý využívalo telo na tvorbu energie potrebnej pre svaly a predovšetkým pre mozog.
"Myši vykazovali ľahšie prekonávanie rôznych ochorení súvisiacich s vekom, ako sú napríklad rakovina či poruchy krvi. Okrem toho boli schopné vykonávať rovnako intenzívne aktivity ako mladé myši bez toho, aby ich to oslabilo," píše sa v správe izraelskej univerzity.
"Ak dokážeme určiť, ako proteín aktivovať v prípade ľudí, dokážeme predĺžiť ľudský život, čo by mohlo mať obrovské zdravotné a ekonomické dôsledky," uviedol vedúci výskumného tímu Chaim Cohen.
Kým pri myšiach možno hladinu proteínu SIRT6 zvýšiť genetickou modifikáciou, u ľudí sú na to potrebné lieky. Vedci veria, že takéto lieky by mohli vyvinúť do dvoch až troch rokov.
Vedci v rámci výskumu posilnili proteín sirtuin (SIRT6), ktorého prítomnosť v organizme s narastajúcim vekom ubúda. Pokus vykonávali na 250 myšiach. Výskum ukázal, že staršie zvieratá strácajú schopnosť vytvárať energiu v prípade absencie vonkajších energetických zdrojov, ako napríklad pri krátkom pôste. Na druhej strane myši s upravenou hladinou proteínu dokázali generovať energiu z iných zdrojov, napríklad z odbúravania tukov či z kyseliny mliečnej. V dôsledku toho sa tvoril cukor, ktorý využívalo telo na tvorbu energie potrebnej pre svaly a predovšetkým pre mozog.
"Myši vykazovali ľahšie prekonávanie rôznych ochorení súvisiacich s vekom, ako sú napríklad rakovina či poruchy krvi. Okrem toho boli schopné vykonávať rovnako intenzívne aktivity ako mladé myši bez toho, aby ich to oslabilo," píše sa v správe izraelskej univerzity.
"Ak dokážeme určiť, ako proteín aktivovať v prípade ľudí, dokážeme predĺžiť ľudský život, čo by mohlo mať obrovské zdravotné a ekonomické dôsledky," uviedol vedúci výskumného tímu Chaim Cohen.
Kým pri myšiach možno hladinu proteínu SIRT6 zvýšiť genetickou modifikáciou, u ľudí sú na to potrebné lieky. Vedci veria, že takéto lieky by mohli vyvinúť do dvoch až troch rokov.