Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa TOI na Chrámovú horu v utorok v čase Ben Gvirovej návštevy vystúpilo asi tisíc praktizujúcich židov.
Autor TASR
Jeruzalem 13. augusta (TASR) - Krajne pravicový izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vystúpil v utorok v Jeruzaleme na Chrámovú horu. Sprevádzali ho desiatky pútnikov, ktorí sa tam následne modlili, čím porušili policajné pokyny a nejasný status quo, ktorým sa toto miesto riadi, informuje TASR.
Ako napísal denník The Times of Israel (TOI), ich púť na Chrámovú horu sa uskutočnila pri príležitosti pôstneho dňa Tiš'a be-av, ktorým si židia okrem iného pripomínajú aj zničenie svojich dvoch jeruzalemských chrámov na tomto najposvätnejšom mieste judaizmu.
Podľa TOI na Chrámovú horu v utorok v čase Ben Gvirovej návštevy vystúpilo asi tisíc praktizujúcich židov. V reakcii na to polícia znížila počet ľudí v skupine, ktoré do areálu púšťa, z pôvodných 100 na 50.
Nadácia Wakf - Jordánskom administratívne riadená islamská nadácia, ktorá v Jeruzaleme spravuje náboženské objekty na Chrámovej hore i mimo nej - informovala, že v utorok dopoludnia na toto miesto vstúpilo okolo 1400 až 1600 židov.
Hovorca prezidenta Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása vo svojej reakcii odsúdil Izrael za to, že umožnil viac ako tisícke židov navštíviť Chrámovú horu.
Abbásov hovorca Abú Rudajná označil tieto návštevy za nebezpečnú provokáciu. Vyzval tiež USA, aby okamžite zasiahli a "zastavili tieto provokácie proti našim svätým náboženským miestam".
Chrámová hora, v ktorej areáli sa nachádza aj mešita al-Aksá, je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším miestom islamu.
Pokiaľ ide o status quo týkajúci sa návštev, židia a moslimovia si ho vykladajú rôzne: zatiaľ čo Izrael deklaruje, že židovskí veriaci môžu toto miesto navštíviť v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa predišlo napätiu s moslimskou komunitou; palestínski a arabskí lídri považujú akékoľvek zvýšenie návštevnosti samo o sebe za porušenie status quo.
Krajne pravicový politik Ben Gvir navštívil Chrámovú horu v máji, aby vyjadril protest proti jednostrannému uznaniu štátu Palestína zo strany niekoľkých európskych krajín. Zavítal tam aj v júli, keď sa tam modlil za návrat rukojemníkov odvlečených do Pásma Gazy palestínskym militantným hnutím Hamas.
Pôstny deň Tiš'a be-av pripadá na deviaty deň mesiaca av a je jedným z najsmutnejších dní židovských dejín, pretože naň pripadá niekoľko tragických udalostí - okrem zničenia prvého a druhého jeruzalemského chrámu je aj dňom porážky povstania z roku 135 proti Rimanom, či vypovedania židov z Anglicka v roku 1290, ale aj vyhlásenia vojny Nemeckom Rusku, čo je považované za jeden zo zlomových bodov pri vypuknutí prvej svetovej vojny. V predvečer dňa Tiš'a be-av roku 1942 sa začali aj deportácie z varšavského geta do koncentračných táborov.
Ako napísal denník The Times of Israel (TOI), ich púť na Chrámovú horu sa uskutočnila pri príležitosti pôstneho dňa Tiš'a be-av, ktorým si židia okrem iného pripomínajú aj zničenie svojich dvoch jeruzalemských chrámov na tomto najposvätnejšom mieste judaizmu.
Podľa TOI na Chrámovú horu v utorok v čase Ben Gvirovej návštevy vystúpilo asi tisíc praktizujúcich židov. V reakcii na to polícia znížila počet ľudí v skupine, ktoré do areálu púšťa, z pôvodných 100 na 50.
Nadácia Wakf - Jordánskom administratívne riadená islamská nadácia, ktorá v Jeruzaleme spravuje náboženské objekty na Chrámovej hore i mimo nej - informovala, že v utorok dopoludnia na toto miesto vstúpilo okolo 1400 až 1600 židov.
Hovorca prezidenta Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása vo svojej reakcii odsúdil Izrael za to, že umožnil viac ako tisícke židov navštíviť Chrámovú horu.
Abbásov hovorca Abú Rudajná označil tieto návštevy za nebezpečnú provokáciu. Vyzval tiež USA, aby okamžite zasiahli a "zastavili tieto provokácie proti našim svätým náboženským miestam".
Chrámová hora, v ktorej areáli sa nachádza aj mešita al-Aksá, je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším miestom islamu.
Pokiaľ ide o status quo týkajúci sa návštev, židia a moslimovia si ho vykladajú rôzne: zatiaľ čo Izrael deklaruje, že židovskí veriaci môžu toto miesto navštíviť v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa predišlo napätiu s moslimskou komunitou; palestínski a arabskí lídri považujú akékoľvek zvýšenie návštevnosti samo o sebe za porušenie status quo.
Krajne pravicový politik Ben Gvir navštívil Chrámovú horu v máji, aby vyjadril protest proti jednostrannému uznaniu štátu Palestína zo strany niekoľkých európskych krajín. Zavítal tam aj v júli, keď sa tam modlil za návrat rukojemníkov odvlečených do Pásma Gazy palestínskym militantným hnutím Hamas.
Pôstny deň Tiš'a be-av pripadá na deviaty deň mesiaca av a je jedným z najsmutnejších dní židovských dejín, pretože naň pripadá niekoľko tragických udalostí - okrem zničenia prvého a druhého jeruzalemského chrámu je aj dňom porážky povstania z roku 135 proti Rimanom, či vypovedania židov z Anglicka v roku 1290, ale aj vyhlásenia vojny Nemeckom Rusku, čo je považované za jeden zo zlomových bodov pri vypuknutí prvej svetovej vojny. V predvečer dňa Tiš'a be-av roku 1942 sa začali aj deportácie z varšavského geta do koncentračných táborov.
