Bratislava 7. mája (TASR) - Rozdávanie ruských pasov občanom Ukrajiny spochybňuje dôveru v Rusko a potvrdzuje, že Moskva je bezprostredným aktérom konfliktu na východne Ukrajiny. Počas utorňajšieho brífingu o účasti Ukrajiny v druhej svetovej vojne to na ukrajinskom veľvyslanectve v Bratislave vyhlásil veľvyslanec Ukrajiny v Slovenskej republike Jurij Muška. Ten zároveň odsúdil cesty slovenských politických predstaviteľov na Krym.

"Ak ide o vnútroukrajinský konflikt, tak prečo (Rusi) rozdávajú našim občanom pasy? Prečo potom nerozdávajú pasy aj na Slovensku, alebo v Rumunsku?" pýtal sa ukrajinský veľvyslanec, pričom tento krok Kremľa podľa jeho názoru dokazuje, "že Rusko je bezprostredným účastníkom konfliktu" a "neželá si vyriešiť situáciu na východe Ukrajiny".

Muška v tejto súvislosti ďalej uviedol, že Rusko aj naďalej pokračuje v rozmiestňovaní svojich vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. "Napríklad v obci Kamensk-Šachtinskij, ktorá sa nachádza len približne 15 kilometrov od ukrajinských hraníc, Rusi rozmiestnili približne 352 tankov a 250 obrnených transportérov. Na jednej základni majú viac tankov, ako má celé Nemecko," vyhlásil ukrajinský diplomat a pripomenul, že "to nie je zďaleka najväčšia ruská základňa v oblasti".

Veľvyslanec na záver svojho príhovoru odsúdil návštevy poslanca Národnej rady (NR) SR Petra Marčeka (nezaradený) a iných slovenských predstaviteľov na Krym.

Zdôraznil v tejto súvislosti, že Krym je ukrajinské územie a Marčekova návšteva tohto polostrova je porušením ukrajinských zákonov. Poukázal tiež na to, že Marčekove vyhlásenia o tom, že Krym je súčasťou Ruska, "absolútne spochybňujú stanovisko Slovenska k situácii na Ukrajine".

Muška na margo podobných návštev bývalých aj súčasných slovenských politikov vyhlásil, že Kyjev má okrem udelenia zákazu vstupu týchto osôb na Ukrajinu "len obmedzené možnosti", pričom "známku im môžu dať len voliči vo voľbách". Uviedol však, že v prípade Marčekovej návštevy sa obrátil prostredníctvom oficiálneho listu aj na predsedníčku Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Katarínu Cséfalvayovú (Most-Híd).

Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.

V auguste 2018 prijal Zahraničný výbor NR SR stanovisko, ktorým odmietol legitimizáciu anexie a okupácie Krymu návštevami ústavných činiteľov SR. Poslanci výboru tak urobili po tom, čo nezaradený poslanec Marček navštívil Krym. Poslanci za SNS a Smer-SD sa vtedy z rokovania ospravedlnili.

Na rokovaní výboru sa zúčastnil aj Marček, ktorý na ňom prezentoval stanovisko, že "historicky Krym patril, patrí a bude patriť Rusku". Marček navštívil Krym počas svojho pôsobenia v parlamente dvakrát - v auguste 2018 a v apríli 2019.

Cieľom Marčekovej augustovej cesty malo byť podľa jeho slov oboznámenie sa so situáciou na polostrove. Chcel si pozrieť "údajné porušovanie ľudských práv tamojších obyvateľov".

V apríli Marček Krym navštívil spolu s 15-člennou skupinou podnikateľov pri príležitosti 5. ročníka Jaltského medzinárodného ekonomického fóra.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal 24. apríla dekrét, ktorý zjednodušuje pravidlá získania ruského občianstva pre obyvateľov určitých oblastí juhovýchodnej Ukrajiny.

Výnos sa vzťahuje aj na občanov Ukrajiny a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sa narodili na Kryme a v Sevastopole a žili tam do 18. marca 2014, ako aj na ich deti, manželov a rodičov. Platí aj pre Ukrajincov, ktorí majú povolenie na prechodný pobyt v Rusku, povolenie na pobyt, osvedčenie o štatúte utečenca alebo osvedčenie o dočasnom azyle.