Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rada Európy kriticky vníma predovšetkým dekrét, ktorý v Turecku povoľuje uvalenie policajnej väzby na podozrivé osoby až do 30 dní.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 10. augusta (TASR) - Generálny tajomník Rady Európy (RE) Thorbjörn Jagland dnes zdôraznil, že je potrebné brániť Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý "jednoznačne vylučuje" trest smrti. Jeho slová sú reakciou na prípadné obnovenie trestu smrti v Turecku, uviedla belgická televízna stanica RTBF.
Turecký prezident Recep Tayip Erdogan v nedeľu (7. augusta) na verejnosti, pred státisícmi Turkov, naznačil, že ak parlament zákon o opätovnom zavedení trestu smrti prijme, on takýto zákon bez problémov podpíše.
"Politickí predstavitelia by mali brániť Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý jasne vylučuje trest smrti a ktorý Turecko ratifikovalo," zdôraznil Jagland.
Členmi Rady Európy, paneurópskej organizácie, ktorá združuje 47 európskych krajín a ktorá je nezávislá od inštitúcií Európskej únie, môžu byť iba krajiny, ktoré zrušili trest smrti alebo, ako v prípade Ruska, zaviedli moratórium na uplatňovanie hrdelného trestu.
V dôsledku prípadného zavedenia trestu smrti by Turecku hrozilo nielen vylúčenie krajiny z Rady Európy, ale aj pozastavenie prístupových rokovaní s EÚ, ako naznačil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Jagland začiatkom augusta navštívil Ankaru ako jeden z prvých európskych predstaviteľov po neúspešnom pokuse o prevrat z 15. júla. Počas svojej návštevy Turkov potešil kritikou Európy, ktorá "nepochopila" výzvy, ktorým čelí Turecko po vojenskom prevrate, zároveň však zdôraznil, že Turecko musí rešpektovať princípy právneho štátu.
V správe o výsledkoch svojej návštevy Turecka, ktorú Jagland predniesol pred veľvyslancami členských krajín Rady Európy, šéf RE vyzval na otvorenie dialógu s Ankarou, čo môže viesť k ovplyvneniu spôsobu, akým sa turecká vláda vyrovnáva so situáciou po pokuse o prevrat. Jagland pred diplomatmi vyjadril obavy, že existuje "skutočné nebezpečenstvo", že v rámci čistiek budú odsúdené aj nevinné osoby.
Rada Európy kriticky vníma predovšetkým dekrét, ktorý v Turecku povoľuje uvalenie policajnej väzby na podozrivé osoby až do 30 dní. Takýto prístup je len ťažko zlučiteľný s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu.
Po správach organizácie Amnesty International, ktoré s odkazom na "vierohodné dôkazy" hovoria o mučení osôb zadržaných po pokuse o prevrat, Jagland pred veľvyslancami uviedol, že je potrebné vyslať do Turecka delegáciu Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT).
Turecký prezident Recep Tayip Erdogan v nedeľu (7. augusta) na verejnosti, pred státisícmi Turkov, naznačil, že ak parlament zákon o opätovnom zavedení trestu smrti prijme, on takýto zákon bez problémov podpíše.
"Politickí predstavitelia by mali brániť Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý jasne vylučuje trest smrti a ktorý Turecko ratifikovalo," zdôraznil Jagland.
Členmi Rady Európy, paneurópskej organizácie, ktorá združuje 47 európskych krajín a ktorá je nezávislá od inštitúcií Európskej únie, môžu byť iba krajiny, ktoré zrušili trest smrti alebo, ako v prípade Ruska, zaviedli moratórium na uplatňovanie hrdelného trestu.
V dôsledku prípadného zavedenia trestu smrti by Turecku hrozilo nielen vylúčenie krajiny z Rady Európy, ale aj pozastavenie prístupových rokovaní s EÚ, ako naznačil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Jagland začiatkom augusta navštívil Ankaru ako jeden z prvých európskych predstaviteľov po neúspešnom pokuse o prevrat z 15. júla. Počas svojej návštevy Turkov potešil kritikou Európy, ktorá "nepochopila" výzvy, ktorým čelí Turecko po vojenskom prevrate, zároveň však zdôraznil, že Turecko musí rešpektovať princípy právneho štátu.
V správe o výsledkoch svojej návštevy Turecka, ktorú Jagland predniesol pred veľvyslancami členských krajín Rady Európy, šéf RE vyzval na otvorenie dialógu s Ankarou, čo môže viesť k ovplyvneniu spôsobu, akým sa turecká vláda vyrovnáva so situáciou po pokuse o prevrat. Jagland pred diplomatmi vyjadril obavy, že existuje "skutočné nebezpečenstvo", že v rámci čistiek budú odsúdené aj nevinné osoby.
Rada Európy kriticky vníma predovšetkým dekrét, ktorý v Turecku povoľuje uvalenie policajnej väzby na podozrivé osoby až do 30 dní. Takýto prístup je len ťažko zlučiteľný s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu.
Po správach organizácie Amnesty International, ktoré s odkazom na "vierohodné dôkazy" hovoria o mučení osôb zadržaných po pokuse o prevrat, Jagland pred veľvyslancami uviedol, že je potrebné vyslať do Turecka delegáciu Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT).
