Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu oznámil, že možno vypíše referendum o obnovení hrdelného trestu. Reagoval na to generálny tajomník Rady Európy.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 20. apríla (TASR) - Trest smrti je nezlučiteľný s členstvom akéhokoľvek štátu v Rade Európy. Uviedol to dnes generálny tajomník tejto paneurópskej organizácie Thorbjörn Jagland v reakcii na sobotňajší oznam tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že možno vypíše referendum o obnovení hrdelného trestu.
"Žiaden z našich členských štátov nemôže uplatňovať trest smrti," zdôraznil Jagland v Štrasburgu pri prezentácii výročnej správy o stave demokracie v Európe. "Je samozrejmé, že ak chcete tento trest opätovne zaviesť, nemôžete byť členom Rady Európy. Ide o zásadný bod Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv," spresnil generálny tajomník RE. Podľa jeho slov práve pre uplatňovanie hrdelného trestu Bielorusko ešte nie je členom Rady Európy.
Turecko je členom tejto 47-člennej organizácie od roku 1949. Trest smrti zrušilo v roku 2004 v rámci snáh o získanie členstva v Európskej únii.
Jagland zároveň naznačil, že je zatiaľ predčasné hovoriť o podmienkach možného vylúčenia Turecka z Rady Európy. Odporučil pozorne sledovať vykonávanie ústavnej reformy v Turecku, ktorá zásluhou výsledkov sobotňajšieho referenda povedie k výraznému zvýšeniu právomoci prezidenta Erdogana. Šéf RE v tejto súvislosti upozornil, že takmer 50 percent tureckých voličov sa vyslovilo proti tejto ústavnej reforme.
"Nová ústava hovorí, že Európsky dohovor o ochrane ľudských práv je nadradený tureckej legislatíve, a preto je trest smrti neprijateľný. Tak prečo by bolo potrebné pýtať sa ľudí na to, či chcú zrušiť článok, ktorý práve odsúhlasili? Nedáva to žiaden zmysel," upozornil Jagland na možné referendum o obnovení trestu smrti v Turecku.
Podľa stanov Rady Európy môže byť člen tejto organizácie, ktorý závažným spôsobom porušuje zásady Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, požiadaný o vystúpenie z organizácie. Ak predmetný štát výzve zo Štrasburgu nevyhovie, Rada Európy má právo ho vylúčiť zo svojich radov.
Príkladom pre Ankaru môže byť susedné Grécko, ktoré bolo nútené opustiť Radu Európy počas obdobia vojenskej diktatúry. Grécko sa do jej radov vrátilo v roku 1974.
"Žiaden z našich členských štátov nemôže uplatňovať trest smrti," zdôraznil Jagland v Štrasburgu pri prezentácii výročnej správy o stave demokracie v Európe. "Je samozrejmé, že ak chcete tento trest opätovne zaviesť, nemôžete byť členom Rady Európy. Ide o zásadný bod Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv," spresnil generálny tajomník RE. Podľa jeho slov práve pre uplatňovanie hrdelného trestu Bielorusko ešte nie je členom Rady Európy.
Turecko je členom tejto 47-člennej organizácie od roku 1949. Trest smrti zrušilo v roku 2004 v rámci snáh o získanie členstva v Európskej únii.
Jagland zároveň naznačil, že je zatiaľ predčasné hovoriť o podmienkach možného vylúčenia Turecka z Rady Európy. Odporučil pozorne sledovať vykonávanie ústavnej reformy v Turecku, ktorá zásluhou výsledkov sobotňajšieho referenda povedie k výraznému zvýšeniu právomoci prezidenta Erdogana. Šéf RE v tejto súvislosti upozornil, že takmer 50 percent tureckých voličov sa vyslovilo proti tejto ústavnej reforme.
"Nová ústava hovorí, že Európsky dohovor o ochrane ľudských práv je nadradený tureckej legislatíve, a preto je trest smrti neprijateľný. Tak prečo by bolo potrebné pýtať sa ľudí na to, či chcú zrušiť článok, ktorý práve odsúhlasili? Nedáva to žiaden zmysel," upozornil Jagland na možné referendum o obnovení trestu smrti v Turecku.
Podľa stanov Rady Európy môže byť člen tejto organizácie, ktorý závažným spôsobom porušuje zásady Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, požiadaný o vystúpenie z organizácie. Ak predmetný štát výzve zo Štrasburgu nevyhovie, Rada Európy má právo ho vylúčiť zo svojich radov.
Príkladom pre Ankaru môže byť susedné Grécko, ktoré bolo nútené opustiť Radu Európy počas obdobia vojenskej diktatúry. Grécko sa do jej radov vrátilo v roku 1974.
