Zasadnutie úradu potrvá od 15. do 26. júla a zúčastní sa na ňom 36 členov rady ISA.
Autor TASR
Kingston 15. júla (TASR) - Medzinárodný úrad pre morské dno (ISA) sa bude od pondelka zaoberať pravidlami hlbinnej ťažby, ktoré by tak napriek obavám z možných rizík umožnili ťažbu nerastných surovín z oceánskeho dna. Vedci varujú, že takéto aktivity môžu poškodiť životné prostredie na dlhé roky. Podľa správy agentúry Reuters píše TASR.
Zasadnutie úradu potrvá od 15. do 26. júla a zúčastní sa na ňom 36 členov rady ISA. Majú v pláne rokovať o tzv. kódexe ťažby, ktorý by stanovil pravidlá pre ťažbu surovín z oceánskeho dna. Mnohé krajiny namietajú, že kódex je pripravovaný narýchlo a požadujú viac času na zabezpečenie náležitých environmentálnych záruk.
Podľa informácií agentúry Reuters zástancovia ťažby na oceánskom dne tvrdia, že takáto ťažba je potrebná na získanie materiálov ako je kobalt a nikel. Tichomorský ostrovný štát Nauru údajne plánuje predložiť žiadosť o licenciu na ťažbu bez ohľadu na dokončenie kódexu.
Kritici sa však obávajú, že sa takouto ťažbou zničia prírodné ekosystémy a naruší sa morský život. Niektoré krajiny, napríklad Havaj, už takúto ťažbu zakázali. Iné argumentujú, že ekonomická a technická realizovateľnosť je nejasná a žiadajú zastavenie ťažby dovtedy, kým sa predpisy nedokončia.
Odborník na správu oceánov Pradeep Singh z nemeckého Postupimského inštitútu povedal, že obavy vyvoláva aj spôsob, akým by sa zisky z ťažby rozdeľovali.
Deväť krajín vrátane Čile a Francúzska tiež zrejme vyzve júlové zhromaždenie, aby prerokovalo konkrétne politiky na ochranu morského prostredia v prípade, že sa ťažba začne. Podobný návrh už minulý rok zablokovala Čína.
Medzinárodný úrad pre morské dno (ISA) vznikol v roku 1994 pod záštitou Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) a sídli v jamajskom Kingstone. Reguluje činnosť v medzinárodných vodách a prísne kontroluje všetky ťažobné aktivity.
Zasadnutie úradu potrvá od 15. do 26. júla a zúčastní sa na ňom 36 členov rady ISA. Majú v pláne rokovať o tzv. kódexe ťažby, ktorý by stanovil pravidlá pre ťažbu surovín z oceánskeho dna. Mnohé krajiny namietajú, že kódex je pripravovaný narýchlo a požadujú viac času na zabezpečenie náležitých environmentálnych záruk.
Podľa informácií agentúry Reuters zástancovia ťažby na oceánskom dne tvrdia, že takáto ťažba je potrebná na získanie materiálov ako je kobalt a nikel. Tichomorský ostrovný štát Nauru údajne plánuje predložiť žiadosť o licenciu na ťažbu bez ohľadu na dokončenie kódexu.
Kritici sa však obávajú, že sa takouto ťažbou zničia prírodné ekosystémy a naruší sa morský život. Niektoré krajiny, napríklad Havaj, už takúto ťažbu zakázali. Iné argumentujú, že ekonomická a technická realizovateľnosť je nejasná a žiadajú zastavenie ťažby dovtedy, kým sa predpisy nedokončia.
Odborník na správu oceánov Pradeep Singh z nemeckého Postupimského inštitútu povedal, že obavy vyvoláva aj spôsob, akým by sa zisky z ťažby rozdeľovali.
Deväť krajín vrátane Čile a Francúzska tiež zrejme vyzve júlové zhromaždenie, aby prerokovalo konkrétne politiky na ochranu morského prostredia v prípade, že sa ťažba začne. Podobný návrh už minulý rok zablokovala Čína.
Medzinárodný úrad pre morské dno (ISA) vznikol v roku 1994 pod záštitou Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) a sídli v jamajskom Kingstone. Reguluje činnosť v medzinárodných vodách a prísne kontroluje všetky ťažobné aktivity.